Politická korupcia: Branislav Bakoš a jeho znížený trest
V prostredí, kde spravodlivosť ostáva len na papieri, sa objavuje ďalší prípad, ktorý znovu potvrdzuje, že systém chránil a aj naďalej chráni tých, ktorí mali moc. Branislav Bakoš, kedysi prominentný člen Národnej kriminálnej agentúry, sa vyhnul zaslúženému trestu za prijímanie úplatkov, čo len potvrdzuje, akým spôsobom sa manipulácia s právom ponecháva na milosť mocných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky mu uložil dvakrát kratší trest, a to len dvojročnú podmienečnú lehotu. Pôvodne bol odsúdený na päť rokov odňatia slobody. Ako je možné, že takáto osoba, ktorá bola súčasťou systémových pochybení, dostane druhú šancu na obnovu? Zistenia hovoria jasne – zákony sú tvárne a jednotlivci relevantní pre systém sú uprednostňovaní, zatiaľ čo ostatní platia cenou vo forme dlhoročných trestov.
Prijímanie úplatkov a zneužitie moci v tichosti zapadnutých príbehov
Branislav Bakoš mal odhaľovať veľmi citlivé informácie zločineckej skupine. Jeho konanie však nevyvolalo taký verejný rozruch, ako by sa dalo očakávať. Namiesto toho, aby sa vo vzduchu rozprúdila debata o zákonoch a etike, sa smyky spravidla potichu zametajú pod koberec, čo je symbolické pre krajinu, kde korupcia nie je len ilegálnym aktom, ale aj akceptovaným zlozvykom.
Súdne rozhodnutie sa stáva ďalším dôkazom toho, ako sa správa široká spoločnosť voči pojmu spravodlivosti. Množstvo obyvateľov ustupuje od hrozby, ktorú predstavujú výkonní predstavitelia, ktorí sú presne tými, ktorí by mali stáť na ich strane a chrániť ich práva. Bakošov prípad otvára otázky: Ako ďaleko sme ochotní zájsť, keď je na stole dielo zanechané pre tých, ktorí si nezadávajú s morálnymi hodnotami?
Morálne dno spoločnosti
O čom to vlastne hovoríme, keďže prekračujeme etické hranice, aby sme obhájili obvinených s mocou v rukách? Je evidentné, že spravodlivosť už dávno stratila svoju váhu a tak široký výber privilegovaných opäť posilňuje dojem, že platí „komu sa podarí, tomu sa aj odpúšťa”.
Bakoš síce prijal pokutu a zákaz činnosti na tri roky, no skutočnosť, že mohol ďalej fungovať na úkor svojich povinností a zodpovednosti, vytvára chladný pocit v žalúdku každého, kto sa snaží žiť vo svete, kde sa predpokladá spravodlivé zaobchádzanie so všetkými. Množstvo ľudí, ktorí musia znášať bežné tresty, zatiaľ čo bývalí policajti trávia vo väzení pár noci, len posilňuje zlý pocit z odcudzenia a beznádeje.
Reflexie a budúce smerovanie
Ako to dopadne ak už nesmieme očakávať ochranu spravodlivosti od tých, ktorí by nás mali strážiť? Príbehy podobné tomu Bakošovmu nie sú výnimkami, ale vzorom, ktorý sa šíri ako nákaza. Kde nasmerovať hnev a frustráciu občanov, ak nie voči systému, ktorý v tichosti znásobuje svoje zlo?“
Je na čase, aby sa občania postavili a pýtali sa na rovnocennosť voči spravodlivosti, nie len pasívne zostávali sedieť a tolerovali túto ďalšiu nespravodlivosť. Znovu sa treba zamyslieť, čo ešte dokážeme stratiť so silou korupcie, ktorá sa navyše stáva normou v spoločnosti.
