Ukrajinské ženy v Žiline: Príbehy o odvahe a nádeji
V centre Žiliny, neďaleko Mariánskeho námestia, sa nachádza Žilinský Maják, ktorý sa stal útočiskom pre mnohé ukrajinské rodiny. S príchodom nového školského projektu, Školy ukrajinistiky, sa tu schádzajú deti, ktoré utiekli pred vojnou, aby sa naučili jazyk, históriu a kultúru svojej domoviny. O tomto projekte a jeho významná pre nových obyvateľov hovorí Oksana Gaponenko, vedúca centra.
Priestor pôsobí živým dojmom, plný rozprávania a smiechu detí, ktoré sú oblečené do tradične vyšívaných košieľ. Pred jeho otvorením sa naše zvedavé pohľady stretajú s Olesya Basarabou, koordinátorkou projektu, ktorá nám objasňuje, že deti sa sem budú vracať trikrát týždenne, aby si posilnili svoje spojenie s ukrajinskou kultúrou.
Viktoria: Návrat k bežnému životu
Jedna z matiek, Viktoria, ktorá sa prišla s deťmi uchýliť do Žiliny, opisuje, aké ťažké bolo rozhodovanie vo chvíli, keď vojna uvrhla jej rodinu do chaosu. „Mysleli sme si, že tu zostaneme len na mesiac. Dcéru sme brali so sebou do Slovenska 3. marca, po dlhých a bolestivých dňoch neustáleho stresu,“ rozpráva Viktoria, pričom jej oči sú plné spomienok na tragické udalosti.
Vítajú svoje deti v škole, kde sa učia po slovensky, a doma hovoria ukrajinsky, aby udržali rodinné tradície. Viktoria sa snaží adaptovať a okrem rodiny si hľadá aj prácu v administratíve. „V Žiline nás prijali s otvorenou náručou, ľudia sú tu úžasní,“ popisuje so žiarou v očiach.
Olena: Viera v budúcnosť
Olena prišla so svojou trinásťročnou dcérou, ktorá sa tiež začala učiť na Slovensku. Opisuje, že hoci je stále prítomná hrôza z vojny, je vďačná za podporu, ktorú dostávajú od miestnych obyvateľov. „Moja dcéra sa môže učiť rodnú kultúru a jazyk, a to je pre ňu veľmi dôležité,“ dodáva Olena s odhodlaním. Spomína na to, ako sa museli rýchlo vzdať svojho domova, aby unikli pred nebezpečenstvom.
Je presvedčená, že aj keď je čas na Ukrajine ťažký, oni sa jedného dňa vrátia domov. Momentálne však čelí novým výzvam, snaží sa zamestnať v odbore, z ktorého pochádza, ale jazyková bariéra často spôsobuje problémy.
Inna: Život pred vojnou a po nej
Inna, na rozdiel od predchádzajúcich dám, sa do Žiliny presťahovala ešte pred vojnou. Žije tu už sedem rokov a s miestnou komunitou vytvorila hlboké väzby. Hovorí, že deti si už zvykli na slovenskú školu, no snažia sa neuzavrieť kontakt s ukrajinskou kultúrou. „Mám radosť, že v Žiline sa otvára škola pre ukrajinské deti. Je to skvelá príležitosť pre ich vzdelávanie,“ vyjadruje Inna svoje nadšenie.
Rodina sa stávala súčasťou Žiliny žehrejúc si na prijatie a pomoc, ktorú dostali. „Naša komunita je silná. Pomáhame si navzájom a snažíme sa udržať naše tradície,“ uzavrela Inna, pripomínajúc, že domov a ich kultúra žijú v ich srdciach aj tu, tisíce kilometrov od svojich korenov.
Podpora a nádeje v Žilinskom Majáku
Žilinský Maják symbolizuje viac ako len priestor pre vzdelávanie; má potenciál meniť životy, poskytovať podporu a budovať mosty medzi kultúrami. Projekt integrácie je skutočne silným krokom k začleneniu ukrajinských rodín do slovenskej spoločnosti, a poskytuje im nástroje k prežitiu a prosperite v nových podmienkach.
Príbehy Viktorie, Olena a Inny ukazujú, že aj uprostred kríz sú nádeje a možnosti, ako si udržať tradície a postaviť sa pozitívne k neistej budúcnosti. Ich odhodlanie a viera v lepšie zajtrajšky sú inšpiráciou pre nás všetkých.
