Slovensko: Od montážnej haly k inováciám?
Slovensko, známe svojím rýchlym ekonomickým rastom po vstupe do Európskej únie, sa však z predošlých úspechov pomaly transformuje na montážnu halu Európy. Časy, kedy sme si mohli užívať nebývalého zlepšenia životnej úrovne, sú teraz v tieni rozšíreného chudobnenia a obmedzeného inovačného potenciálu. Tieto obavy sa posilňujú urýchleným nárastom výrobných liniek, ktoré sa rozrastajú v oblastiach s nízkymi mzdami, pričom dopyt po technológiach a výskume zostáva nedostatočný.
Riešením, ktoré malo zmeniť tento trend, bola schéma poskytovania daňových úľav pre firmy investujúce do výskumu a inovácií. Analýza spoločnosti Ayming však odhalila, že túto schému slovenské podniky stále používajú len minimálne. Marek Repko, zástupca spoločnosti, uvádza, že mnohé firmy nevedia o existencii tejto schémy alebo ju odmietajú využiť z obavy pred komplikovanými legislatívnymi prekážkami. V skutočnosti počet firiem, ktoré znížili dane investíciami do výskumu, stúpol len skromne – z 49 na 503 medzi rokmi 2015 a 2024.
Situácia je alarmujúca, keďže Slovensko investuje do výskumu a vývoja len približne 1 % z HDP, zatiaľ čo Česká republika investuje viac než 2 % a priemer v EÚ sa pohybuje okolo 2,5 %. Tento nedostatok investícií do vedy a inovácií ponecháva Slovensko v pozícii, kde dominuje nízkokvalitná výroba a nedocenení odborníci utiekajú do rozvinutejších krajín, kde si môžu lepšie zabezpečiť budúcnosť.
Očakáva sa, že ak sa tento trend nezmení, Slovensko bude i naďalej bojovať proti stigme montážnej haly, pričom ostatné krajiny budú už rozvíjať high-tech priemysel a zabezpečia si svoje miesta v globálnej ekonomike. Množstvo firiem si stále neuvedomuje potenciál inovácií a ich význam pre trh, pričom absurdne nízka úroveň investícií ich brzdí v rozvoji. To, čo začalo ako jednoduché riešenie, sa pre transformáciu slovenskej ekonomiky môže stať kľúčovým problémom, na ktorého riešení musíme spoločne pracovať.
