Voľby v Kirgizsku: Obmedzené podmienky a nedostatok opozície
Predčasné parlamentné voľby v Kirgizsku skončili v obmedzujúcom prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo účasť voličov a kandidátov. Monitorovacia misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v správe o voľbách uvádza, že hoci samotný volebný proces prebehol hladko, nesplnil medzinárodné demokratické štandardy. Opozícia, ktorej prístup bol takmer eliminovaný, sa ťažko mohla zapojiť do kampane, čo vyvoláva zásadné otázky o demokratickosti procesu.
Termín volieb bol posunutý kvôli obavám vlády, že sa konaním prieskumov pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2027, dostane do komplexnej situácie. Väčšina z 90 kresiel, o ktoré sa uchádzali len prezidentsky vybraní kandidáti, pripadla spojencovi prezidenta Sadyra Žaparova. Tento výsledok jasne ukazuje jeho dominanciu a upevnenie moci v krajine.
Pokiaľ ide o volebné kampane, OBSE upozorňuje na značné obmedzenia v diskusii a prezentácii názorov opozície. Krátky čas na kampaň a prísne pravidlá znemožnili kandidátom osloviť voličov a obmedzili schopnosť verejnosti urobiť informované rozhodnutie.
Prítomnosť opozície a jej eliminácia
Opozícia v Kirgizsku prakticky neexistovala v tomto volebnom cykle. Kritici poukazujú na fakt, že prezident Žaparov sa snažil eliminovať politické strany a zasahovať do demokratických systémov. V predbežných výsledkoch bolo potvrdené, že minimálne 40 z 90 nových poslancov boli zvolení už v predchádzajúcich voľbách a sú súčasťou Žaparovovej politickej platformy. To vedie k situácii, kde väčšina kandidátov vystupovala ako nezávislí, no boli aj tak lojálni prezidentovi.
Navyše, OBSE warnuje, že vo voľbách prevládal nízky záujem voličov, ktorý bol zapríčinený obavami z možných odvetných opatrení za politickú činnosť. Bolo taktiež nahlásených mnoho obvinení z kupovania hlasov, čo podkopáva legitímnosť celého procesu.
Hlavné zistenia správy OBSE
Správa OBSE potvrdila, že napriek oficiálnemu uznaniu základných slobôd, tieto boli v praxi značne vo veľkej miere potláčané. Zaznamenali sme nárast stíhania novinárov a rozšírené prípady autocenzúry. Spravodajské médiá sa vo volebnej kampani sústredili predovšetkým na procedurálne otázky, čo bránilo voličom získať podrobné informácie potrebné na informované rozhodovanie.
Na druhej strane, OBSE ocenila zvýšenie kvóty ženského zastúpenia v parlamente z 30 na 34 percent, čo naznačuje pokrok v tejto oblasti. Tento krok prišiel po rokoch protestov a manipulácie volebných procesov, z ktorých Žaparov ťažil, keď sa dostal k moci v januári 2021.
Represie voči opozícii a politická situácia v krajine
Kirgizská vláda, považovaná za jednu z najmenej rozvinutých republík bývalého Sovietskeho zväzu, sa neváha uchýliť k represívnym praktikám voči opozícii. Donedávna bolo zadržaných desať prominentných opozičných vodcov s obvineniami z pokusu o organizovanie nepokojov po voľbách. Takáto situácia stavia Kirgizsko pred vážny konflikt, ktorý sťažuje už aj tak krehkú politickú stabilitu.
Vždy vo voľbách v Kirgizsku zostáva otázne, či slobodná a spravodlivá volba naozaj existuje, alebo či je to len ilúzia v prospech tých, ktorí momentálne držia moc. Podľa všetkého sa situácia môže ešte zhoršiť, ak sa obmedzenia voči opozícii a slobode tlače nestanú prioritou pre medzinárodnú komunitu.
Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/1GpBkVw/volby-v-kirgizsku-prebehli-v-obmedzujucom-prostredi-ukazala-sprava/
