Kontroverzná transakcia s parkom Voderady a štátnymi peniazmi
V posledných dňoch vzbudila veľkú pozornosť informácia o tom, že influencerka Ema Lacová mala od štátu získať milióny eur prostredníctvom kontroverzného nákupu chátrajúceho nákupného centra vo Voderadoch. Minister Tomáš Drucker nariadil prešetrenie celej transakcie, ktorá sa odohrala v pozadí vo veľmi nepokojnej politickej atmosfére.
Opoziční politici už začali hanlivé slová o „zločine“ a „škandále“ týkajúce sa tejto transakcie. Lacová, ktorej firma Voderady Property predala štátu skrachovaný outlet, sa priznáva k pozitívnemu hodnoteniu obchodu a označuje ho slangovým výrazom „slayáda“, čím naznačuje, že ide o úspešnú transakciu pre jej podnikanie.
Minister Drucker sa na pozadí hroziacej kritiky snaží zabezpečiť ako minister školstva a poverený vedením úradu kontrolu nad celým procesom, aby prevzal zodpovednosť za transparentnosť hospodárenia s verejnými financiami. Povedal, že procesy sa zastavia, kým sa neoverí úplná súladnosť so zákonom, čo vzbudilo ďalšie pochybnosti medzi verejnosťou.
Nepresnosti v ocenení a zlyhanie štátneho dozoru
Dôvodom na obavy sú aj faktory týkajúce sa ocenenia predmetného majetku. Obchod vo Voderadoch uskutočnilo Neziskové združenie pod vedením vicepremiéra Petra Kmeca, ktorý spochybňuje akúkoľvek nezávislosť v procesu oceňovania. Osoba, ktorá mala ocenenie na starosti, sa spája so staršími podozreniami z podvodných prevodov štátnych pozemkov v minulosti.
Kauza sa neúprosne točí okolo Národného inovačného a technologického centra (NITC), do ktorého štát investoval 17 miliónov eur na tento projekt. Kritici tvrdia, že ide o zbytočný a predražený krok, keďže objekt, do ktorého investovali, bol v minulosti neúspešne predávaný za rádovo nižšie sumy.
Politické dôsledky a reakcie odborníkov
Opozičné strany, konkrétne Progresívne Slovensko, vyjadrili obavy o transparentnosť správy verejných financií. Ich členovia varovali pred možnou korupciou a podozreniami, že štátne peniaze sa dostanú do nesprávnych rúk. Michal Truban z PS naznačil, že štát už pravdepodobne nikdy neuvidí investované milióny, čo vyvoláva ďalšie otázky o správaní sa zodpovedných predstaviteľov.
Ostatné protagonisti ako Juraj Šeliga z Demokrati zas podali trestné oznámenie vo veci nákupu, označujúc transakciu dokonca za „zjavný zločin“ a žiadajú o predbežné zastavenie transakcie komplexného prešetrenia tohto obchodu. Na tieto obvinenia a obavy reagoval Kmec prostredníctvom videa, kde sa snažil vyvrátiť námietky o tom, že má rozpor s ich podozreniami, hoci verejnosť je voči jeho argumentom skeptická.
Tento prípad pozostáva z mnohých otázných aspektov, ktoré naznačujú, že za závojom obchodu sa skrýva viac než len obyčajný podnikateľský plán. Mnohí čitatelia a politológovia sa pýtajú, či môže ísť o ukážkový príklad zlyhania v správe štátnych peňazí a akú cenu zaplatí verejnosť za podivuhodné správanie niektorých politikov.
