Európska komisia schválila zmrazenie ruských aktív bez súhlasu parlamentu
Šéfka europarlamentu Roberta Metsolová vo štvrtok v Bruseli ostro kritizovala rozhodnutie Európskej komisie (EK) o zmrazení ruských aktív bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho parlamentu (EP). Tento krok zasahuje do legislatívneho procesu a obchádza demokratické záruky, na ktorých je EÚ postavená.
Podľa Metsolovej sa tento zásah riadi článkom 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo umožňuje členským štátom rozhodovanie na základe kvalifikovanej väčšiny. Toto rozhodnutie sa zdá byť v rozpore s rámcovou dohodou medzi inštitúciami z roku 2024, ktorá mala za cieľ obmedziť používanie núdzových ustanovení.
Okrem toho tento krok otvoril dvere k poskytovaniu reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 210 miliárd eur, pričom plán vyžaduje zmrazenie ruských aktív v rámci EÚ. Metsolová vyzvala na dodržiavanie demokratických princípov a transparentnosti pri takýchto rozhodnutiach.
Právne otázky financovania a budúcnosť reparačných pôžičiek
Metsolová tiež zdôraznila, že EP nedávno napadol právny základ úverového obranného programu SAFE vo výške 150 miliárd eur, pričom opäť poukázala na problematiku článku 122. Podľa nej by schválenie iniciatívy na financovanie reparačnej pôžičky mohlo získať podporu už v januári, ak EÚ lídri dosiahnu konsenzus počas aktuálnych rokovaní.
Rokovania o financovaní Ukrajiny a rozdelenie členských štátov
Najintenzívnejšími témami decembrového summitu lídrov EÚ sú zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027. Zatiaľ sa členským štátom nepodarilo dosiahnuť zhodu na konkrétnych spôsoboch financovania, pričom niektoré krajiny, ako Belgicko, vyjadrujú obavy z následkov tohto plánu.
Kritika prichádza nielen od krajín ako Slovensko a Maďarsko, ale aj Célov z Belgie, ktoré varujú pred rizikami možných odvetných krokov zo strany Ruska, keďže na ich území sa nachádzajú zmrazené aktíva. Alternatívne riešenia predložené EK si vyžadujú nemenšiu jednomyseľnosť medzi členskými štátmi.
Vyjadrenie ukrajinského prezidenta a schôdzka s lídrami EÚ
Predsedovia a premiéri 27 členských štátov sa v Bruseli stretli aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, avšak na rokovanie o financovaní potrieb Ukrajiny sa presunuli až na neskôr, pričom aktuálnou prioritou zostáva rozširovanie bloku.
Súčasný kontext rokovaní naznačuje, že budúcnosť reparačných pôžičiek a ich financovanie ostáva nejasné a rozdelenie medzi členskými štátmi sa zdá byť hlboké. Dôsledky týchto krokov budú mať zásadný dopad na politické a ekonomické vzťahy v EÚ, ako aj na situáciu na Ukrajine.
