Slovensko a jeho eternálne nepriateľstvo: František Mikloško o identite krajiny
František Mikloško, poslanec za KDH, vo svojom nedávnom rozhovore objasňuje hlboké korene problémov, ktoré sužujú Slovensko. Podľa neho je problém v tom, že Slováci sa naučili existovať v rámci prirodzene vznikajúceho antagonizmu. Tento jav, ako Mikloško tvrdí, podnecuje rozdelenie spoločnosti a vytváranie nepriateľov. Od Maďarov, cez Čechov až po liberálov, zdá sa, že krajina nevie existovať bez niekoho, koho by mohla označiť za nepriateľa.
Historicky sme sa ocitli vo zvláštnej situácii; zatiaľ čo Česi a Maďari majú svoje príbehy a identity, Slovensko sa stalo „čiernou dierou Európy” s nedostatkom jasného naratívu. Mikloško podotýka, že od čias, kedy sme sa oslobodili od komunistického režimu v novembri 1989, vlastne nikdy nemali dlhodobú štátnosť, čo vedie k neustálemu hľadaniu „nepriateľa”, aby sme mohli svojou identitou budovať kolektívnu psychológiu.
Otázka demokracie a jej hodnotenie
Mikloško sa nebojí hodnotiť demokratické procesy na Slovensku a udáva deväť bodov z desiatich. Vysvetľuje, že aj keď sa krajina vyznačuje slobodnými voľbami a pluralitnými médiami, procesy a činy sú naďalej v rukách ľudí. Realita však naznačuje, že tu pretrvávajú tendencie smerom k autokratizácii, z časti spojené s politikou Roberta Fica, ktorého cieľom je udržanie moci bez ohľadu na názory rôznych odborných a kultúrnych skupín.
Pri hodnotení democratických štruktúr Mikloško varuje pred vnútornej apatou – javom, ktorý už zažil v čase normalizácie. V súčasnosti však vidí mnohých mladých ľudí, ktorí preferujú radšej odchod do zahraničia, pretože na Slovensku postrádajú budúcnosť a možnosti. Tento exodus varuje aj z pohľadu kvality života a perspektívy pre nadchádzajúce generácie.
Vnútorná emigrácia a potreba spoločného príbehu
Mikloško sa taktiež zaoberá otázkami osobných pocitov a rozdelenia spoločnosti. Do diskusie prináša aj takzvanú vnútornú emigráciu, ktorá sa môže prejaviť aj v dnešnej dobe, keď mnohí ľudia preferujú ticho pred konfliktom. Potreba fungovania Slovenska mimo strachu a nenávisti je pre neho kľúčová. Ľudia musia hľadať pozitívne základy, na ktorých by mohli budovať spoločnosť.
„Slovensko potrebuje spoločný príbeh. Akýsi národný naratív, ktorý by zjednocoval a neoslaboval. Naša histórie nie je len boj za slobodu, ale aj absence dlhodobého štátotvorstva,“ hovorí Mikloško. Krajina nesie dlhú tradíciu prejavov nacionalizmu a postojov voči menšinám, bez toho, aby sa udialo niečo pozitívne, čo by mohlo krajinu spojiť.
Kresťanská demokracia a jej budúcnosť
František Mikloško sa vo svojej analýze zaoberá aj otázkami kresťanskej demokracie, ktorú reprezentuje KDH. Upozorňuje, že ak má strana prežiť v súčasnom politickom svete, musí sa chápať ako idea s poslaním, a nie len ako obyčajný politický subjekt. Dnes je dôležité nadviazať na hodnoty, ako sú rodina, viera a čestnosť, avšak nie za cenu potláčania iných hodnôt.
Zároveň varuje pred nevyhnutnosťou hľadania zhody medzi jednotlivými ideológiami a ukazuje, že iba zjednotením všetkých síl sa môže Slovensko vyhnúť katastrofálnym následkom polarizácie. Nakoniec Mikloško vyzýva na dialóg medzi liberálnou a konzervatívnou stranou, a to na základe vzájomného rešpektu, aký si krajina skrátka zaslúži pre svoju budúcnosť.
