Študentské protesty v Maďarsku proti slovenskému zákonu o Benešových dekrétoch
V sobotu podvečer pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti sa zišli študenti, aby zorganizovali protest proti nedávno schválenému slovenskému zákonu, ktorý chráni Benešove dekréty. Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť koncom decembra, stanovuje trestné činy spochybňovania povojnových usporiadaní, ktoré postihli tisíce Maďarov, a hrozí za to až šesť mesiacov väzenia.
Podujatie organizoval študent práva Illés Katona, ktorý cez facebookovú stránku vyzval na účastníctvo. Medzi prítomnými boli aj politici, vrátane predsedu mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA, Pétera Magyara. Protestujúci sa zišli pred budovou, kde polícia vytvorila zábrany, avšak nie v presile.
Kritika slovenského zákona a jeho dôsledky
Prezentované názory na zákon sa stali výrazným hlasom nespokojnosti. „Ešte sa nikdy nestalo, že by Maďarov žijúcich na Slovensku poslali do väzenia za to, že by povedali pravdu,” povedal v úvodnom prejave študent dejín Attila Gabris. Táto situácia upozorňuje na potenciálne nebezpečenstvo slobody slova a práv menšín.
Novela trestného zákona, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini, vzbudila búrlivé reakcie nielen medzi maďarskou menšinou na Slovensku, ale aj v Maďarsku, kde viacerí politickí predstavitelia zákon ostro kritizovali. Maďarskí poslanci Európskeho parlamentu za stranu TISZA sa pokúsili iniciovať odpor voči tomuto zákonu, avšak návrh bol zablokovaný vládnucou stranou Fidesz.
Obvinenia voči Robertovi Ficovi a jeho spojenie s Orbánom
Projavol sa aj predseda strany TISZA, ktorý uviedol, že zákon presadil „kamarát” Viktora Orbána, slovenský premiér Robert Fico. TISZA avizovala, že by vyhostila slovenského veľvyslanca z Maďarska, pokiaľ by Slovensko pokračovalo v praktikách, ktoré trestajú maďarskú menšinu na Slovensku.
Študentské protesty sú len jedným z mnohých prejavov nespokojnosti s aktuálnou situáciou a legislatívnymi krokmi, ktoré majú vplyv na menšiny. Vzostup polarizácie v regióne naznačuje, že otázky identity a práv menšín budú naďalej hlavným predmetom diskusií, sebareflexie a právnych sporov.
