Holandsko čelí menšinovej vláde bez väčšiny v parlamente
Na dramatickej politickej scéne v Holandsku sa objavil nový kabinet, ktorý bude operovať v menšinovom režime bez parlamentnej väčšiny. Po intenzívnych rokovaniach sa tri strany – D66, CDA a VVD – dohodli na vzniku menšinovej vlády. Predseda D66, Rob Jetten, sa stal premiérom a čelí obtiažnej situácii, pretože jeho vláda bude musieť hľadať podporu v opozícii pre presadenie svojho programu.
Vznik tejto vlády je spojený s náročným politickým kontextom. Hoci tri koaličné strany majú 66 mandátov v dolnej komore parlamentu, na presadenie svojich zákonov potrebujú ďalších desať hlasov pre väčšinu. V hornej komore im chýba dokonca 16 kresiel. Takéto zloženie vlády je v Holandsku pomerne nezvyčajné a často sa s ním spájajú obavy z nízkej stability.
„Nový kabinet bude musieť tvrdo pracovať. Ale veríme, že to dokážeme,“ poznamenal Jetten a zdôraznil, že plánujú pozvať lídrov ostatných parlamentných strán, aby dosiahli dohodu na dôležitých otázkach, ktoré by koalícia chcela presadiť.
Nová politická realita
Henri Bontenbal, predseda CDA, označil vytvorenie menšinovej vlády za „novú politickú realitu“. Zároveň vyjadril nádeje na nastolenie novej kultúry politických vzťahov, ktoré by mohli obmedziť nepriateľské postoje medzi stranami. Koaličná dohoda by mala byť podpísaná do konca januára, no situácia ostáva napätá.
Otázniky nad stabilitou vlády
Menšinovým vládám v Holandsku zvyčajne hrozí pád. Politici a analytici naznačujú, že predčasné voľby by mohli nastať už v budúcom roku, ak sa vláde nepodarí nájsť dostatočnú podporu pre svoje návrhy. VVD, ktorá pôvodne preferovala pravicovú koalíciu s krajne pravicovou Stranou za slobodu (PVV), sa napokon ocitla v koalícii so stredovými a ľavicovými stranami D66 a CDA, čo je situácia, ktorú D66 aktívne presadzovala, avšak bola pre VVD neprijateľná.
Výsledky volieb a ich dopady
Strana D66 zvíťazila vo voľbách 29. októbra 2025 len s tesným náskokom pred PVV, čo poukazuje na hlboké rozdelenie politických preferencií medzi voličmi. Relevantné politické strany sa pred voľbami dohodli, že nebudú spolupracovať s populistickou PVV, čo vyvolalo ďalšie napätie na politickej scéne.
V treťom mieste sa umiestnila VVD, nasledovaná ľavicovým blokom Zelenej ľavice (Groen Links) a Strany práce (PvdA). Rozvoj udalostí naznačuje, že súčasná menšinová vláda bude musieť čeliť mnohým výzvam, aby dostala dostatočnú podporu pre svoje návrhy a zabezpečila takistenie svojich politických plánov.
