Branislav Gröhling: Parlament musí byť miestom faktov, nie teatrálnosti
Branislav Gröhling, predseda SaS, vyjadril svoje znepokojenie nad rastúcou teatrálnosťou v parlamente a vyzval na návrat k vecnej diskusii. V reakcii na decembrovú schôdzu Národnej rady, na ktorej poslanci opozície prejavili nesúhlas s novelou Trestného zákona hlučným skandovaním a pískaním, Gröhling zdôraznil, že parlament by mal byť priestorom pre argumenty a fakty, nie divadelnými scénami.
„Parlament by mal byť miestom, kde najdôležitejšími nástrojmi sú slovo, argumenty a fakty. Teatrálnosť tu nemá miesto,“ povedal Gröhling pre TASR. Vyjadril, že kritika by mala byť adresovaná slovne, a dodal: „V SaS budeme drzí a otvorene pomenovávame, že tu vládne mafia.“
Nepokoje a kritika voči novele Trestného zákona
Počas poslednej schôdze sa v parlamente prejednávala novela Trestného zákona, ku ktorej mala opozícia rad neprijateľných zmien. Viacerí opozičníci, najmä zo strán PS a Slovensko – Za ľudí, účasťou na protestoch v pléne vyjadrili svoj nesúhlas. Na dôvažok, medzi poslancami došlo aj k fyzickým potýčkam, keďže niektorí koaliční a opoziční reprezentanti nevedeli udržať nervy na uzde.
Opoziční poslanci sa bránili a pískanie pri hlasovaní obhajovali ako nástroj v rámci „núdzového stavu“. Takáto situácia navyše ukazuje na narastajúce napätie v parlamente, ktoré sa prejavuje nielen slovným vyjadrením, ale aj fyzickými stretnutiami medzi poslancami.
Ďalšie reakcie a komentáre
Celé spektrum situácie v parlamente pozorujú aj ďalší opoziční predstavitelia. Richard Sulík, líder SaS, ako aj poslanci z iných politických subjektov sa vo svojich vystúpeniach zhodujú, že parlament by mal byť mestom tolerantnej diskusie a nie priestorom pre emocionálne výlevy.
Gröhling portál TASR informoval, že ich strana nesúhlasí s aktuálnou praxou a vytýka vládnej koalícii absenciu transparentnosti a otvoreného dialógu, čo len umocňuje postoj občanov k úradu.
Na záver je jasné, že situácia v parlamente si vyžaduje zvýšenú pozornosť a rozpravu o smerovaní krajiny, pretože obava o korupčné správanie a nedostatok faktických argumentov môže podkopať dôveru občanov vo verejné inštitúcie.
