Študent dokumentaristiky natáča film o kvír dejinách holokaustu
Radek Ševčík, študent Vysokej školy múzických umení, sa pustil do ambiciózneho projektu, ktorý sa zameriava na dôležitú, ale pre mnohých stále nepreskúmanú tému – kvír históriu holokaustu. Pôvodne plánoval nakrútiť poetický dokument o kvete z botanickej záhrady v Bratislave, ale jeho plány sa náhle zmenili po útoku na LGBT komunitu v Bratislave. Tento incident spôsobil, že pociťoval potrebu angažovať sa a spraviť niečo, čo by prispelo k oslave a ochrane kvír identity.
„Myslel som si, že po útoku v Teplárni to bude lepšie, ale opak sa stal pravdou,“ hovorí Ševčík. „Práve preto som sa rozhodol robiť niečo, čo by osvetlilo situáciu.“ S jeho cieľom vytvoriť film bytostne spojený s tematikou kvír identít, sa rozhoduje odkryť a predstaviť divákom zabudnuté príbehy tých, ktorí sa stali obeťami homofóbneho násilia počas druhej svetovej vojny.
Vo filme sa zameriava na konkrétneho slovenského nacistu Lea Kowala, ktorý sa postupne dostal do koncentračného tábora Dachau, pretože sa previnil voči svojim túžbam – v tomto prípade voči svojej homosexualite. „Vo filme chcem upozorniť na historický homofóbny jazyk z 30. a 40. rokov, ktorý, bohužiaľ, dodnes pretrváva. Heinrich Himmler hovoril o ‚smilstve proti prírode‘, a takéto obraty sú stále využívané niektorými politikmi aj dnes,“ tvrdí Ševčík, ktorý sa snaží z humánneho pohľadu preniknúť do komunity, ktorá zažila nielen diskrimináciu, ale aj smrť.
Rozprávanie a kontext
Ševčík kombinuje historické dokumentárne prvky s osobnými aspektmi rozprávania. Jeho esejistická koláž sleduje Kowalovu cestu od Bratislavy na výsluch do Viedne a následne do Dachau. Príbeh, založený na dobovej korešpondencii a oficiálnych dokumentoch, je zasadený do kontextu, ktorý konzultuje s Annou Hájkovou, renomovanou historičkou zameranou na kvír históriu holokaustu. Materiál, ktorý zhromažďujú, sa snaží odkryť pocity hanby a strachu, ktoré spoločnosť systematicky vytvárala voči homosexuálnym mužom.
Kritické pohľady na históriu
Ševčík verí, že nejednoznačné príbehy, ktoré sa dostávajú na plátno, nutia divákov zamyslieť sa nad vlastným chápaním dobra a zla. „Všeobecné naratívy trochu škodia, nikto nie je len dobrý alebo zlý. Je ťažké chápať nacistu ako obeť, ale bol homosexuál, a týmto sa stal obeťou vlastného presvedčenia,“ hovorí o ambivalence svojho hlavného protagonistu.
Má v úmysle ukázať divákom, že súčasnosť nie je tak radikálne iná ako doba pred niekoľkými desiatkami rokov a vyzýva ich, aby zvážili, ako vnímajú odkaz z roka 1941 v kontexte dnešnej spoločnosti. Na dovŕšenie ambiciózneho projektu hľadá Ševčík podporu, aby mohol dokument dokončiť a vzbudil tak záujem o túto dôležitú tematiku prostredníctvom crowdfundingu na platforme donio.sk/kvirdejiny.
