Je Slovensko naozaj chudobným príbuzným Európy? Takáto je pravda o súboji s Rumunskom
Slovensko sa v poslednom období často prezentuje ako krajina na okraji ekonomickej prosperity v porovnaní s Rumunskom. Nové analýzy však naznačujú, že tento obraz je skreslený a nie úplne presný. V súčasnosti sa objavuje množstvo štatistických údajov, ktoré môžu vzbudzovať dojem, že Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie v kúpnej sile a životnej úrovni. Avšak, podobne ako aj iní odborníci, analytici upozorňujú na závažné chyby v metodike Eurostatu, ktoré deformujú skutočný obraz.
Statistika a jej skreslenie
Ekonomickí odborníci, vrátane analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), sa zaoberajú kvalitou a presnosťou týchto štatistík. Ich kritika sa sústreďuje na spôsob, akým Eurostat obmedzuje porovnania životnej úrovne medzi jednotlivými krajinami. Ďurana poukazuje na to, že skutočná individuálna spotreba (AIC), na ktorej sú tieto údajové porovnania založené, sa viac zakladá na odhadoch ako na konkrétnych dodatočných údajoch, čo prináša množstvo nepresností.
Obraz Slovenska na mape AIC
V nedávno analyzovanej mape sa ukazuje, že Slovensko dosahuje hodnotu 78 v porovnaní so 100, ktorá predstavuje priemer EÚ. Naopak, Rumunsko sa s hodnotou 88 postaví nad Slovensko, čo vyvoláva otázky o presnosti týchto údajov. Podľa Ďuranu však ide o povrchný pohľad, ktorý nezohľadňuje kvalitatívne rozdiely a metódu zhromažďovania dát. AIC do značnej miery zahŕňa aj hodnoty služieb poskytovaných vládou, čo môže byť veľmi zložitá veličina na objektívne porovnanie, obzvlášť v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.
Metodologické problémy
Na tento problém upozorňuje aj profesor Martin Kahanec, ktorý sa zaoberá analýzou týchto dát v širšom kontexte. Kahanec uvádza, že metodológia zhromažďovania údajov sa v jednotlivých krajinách môže výrazne líšiť, čo spôsobuje nekonzistentnosti. Zmeny v odhadoch nákladov na bývanie či v spôsoboch výpočtu inflácie taktiež vytvárajú nie presný a skreslený pohľad na realitu,, posúvajúci Slovensko do omnoho ťažšej situácie, než v akej v skutočnosti je. Ekonomické údaje, ktoré by mali poukazovať na relatívne porovnanie medzi národmi, realitu častokrát skresľujú.
Kritika a odborné vyjadrenia
Rovnaké názory zdieľajú aj ďalší odborníci, ktorí vyjadrujú znepokojenie nad tým, aké široké účinky môžu mať tieto zavádzajúce štatistiky na politické rozhodovanie. Analytik Branislav Žúdel hovorí o zhoršení štatistiky následkom zmien v metodike Eurostatu, ktoré vedú k nesprávnemu zobrazeniu životnej úrovne a umelo ju znižujú. Vyššie vykazované náklady na bývanie sú len jedným z faktorov, ktorý posúva Slovensko do podmienok chudobnejšieho hospodárstva v porovnaní s Rumunskom.
Finančné a ekonomické dopady
Odborníci varujú pred možnými negatívnymi dopadmi takýchto nesprávnych údajov, keďže môžu viesť k nesprávnym politickým rozhodnutiam. Prichádza do popredia otázka, aké skutočné kreslo by malo Slovensko mať na ekonomickej scéne ak by sa správne zohľadnili relevantné metodológie a informácie. Prípad Slovenska nie je len o číslach, ale aj o realite a potrebných zmenách v správach a údajoch, ktoré sa používajú na porovnanie našej krajiny s okolitými štátmi.
Záver
Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensko je chudobnejším príbuzným Európy, avšak zo záujmov analytikov prebieha diskusia o relevantnosti a presnosti štatistík, ktoré nám vnucujú jednostranný pohľad. Preskúmanie týchto údajov vyžaduje kritický pohľad a potvrdzuje dôležitosť správnej metodológie, ktorá umožní objektívne posúdiť vývoj spoločnosti a ekonomiky na Slovensku. Slovensko tak nemusí byť v skutočnosti takým chudobným príbuzným, ako sa všeobecne predpokladá.
