Ekonomická samovražda? Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz tajili
Miliardový účet za 13. dôchodky teraz stáva hrozbou pre stabilitu slovenských financií. Politický marketing sa snaží zakryť tvrdú realitu prázdnej štátnej kasy, kým odborníci varujú pred fiškálnou priepasťou, ktorú tento populistický krok vyvoláva. Oddaní starobní dôchodcovia, ktorí si na 13. dôchodok zvykli ako na „vianočný darček”, môžu v skutočnosti čeliť veľkým problémom. Politici, ktorí tieto dávky presadili, teraz taja, že ich udržateľnosť je spochybnená.
Dôvody klesajúcej dôvery v 13. dôchodky
Odborníci sa obávajú, že na udržanie 13. dôchodkov, ktoré sa stali predmetom politickej reklamy, si Slovensko musí prepožičať peniaze, čo prejedáva budúcnosť ďalších generácií. Zatiaľ čo riziko chudoby medzi seniormi je v EÚ jedno z najnižších, rodiny s deťmi a samoživitelia čelí oveľa väčším problémom.
Názory expertov a ich analýza 13. dôchodkov
Oslovili sme vedcov v oblasti verejných financií, aby zhodnotili dopady týchto dávok. Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, zdôrazňuje, že 13. dôchodky sú nesystémovým prvkom, ktorý narúša férovosť dôchodkového systému. Podľa Šustera by sme mali prehodnotiť povahu týchto dávok, pretože sa podobajú skôr sociálnym dávkam ako naštartovaniu solidarity.
Odporúčania a pohľad na ekonomickú realitu
Šuster navrhuje úplné zrušenie 13. dôchodkov, aby sa zmiernil tlak na verejné financie, a zdôrazňuje, že sa nemôžeme dovolíť žiaden zostatok týchto dávok. „Na nápravu našich problémov by sme potrebovali ušetriť 7,9 miliardy eur,“ tvrdí. Taktiež ukazuje, že priemerný dôchodok na Slovensku je relatívne vysoký, keďže sa pohybuje okolo 76 % čistého príjmu priemernej mzdy. Takže, aj keď sú dôchodky potrebné, musíme sa zamyslieť nad ich systémovým modelom.
Realita o príjmovej chudobe seniorov
Podľa OECD, až 12 % všeobecnej populácie na Slovensku čelí riziku chudoby, zatiaľ čo u starších ľudí je to iba 5 %. Problém svojich príjmov majú najviac rodiny s deťmi a samoživitelia, ktorých riziko chudoby presahuje až 20 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto varuje, že by sme mali prerozdeliť zdroje adresne tým, ktorí ich potrebujú najviac.
Čo by malo nasledovať?
Analytici predpovedajú, že pokiaľ sa nezrušia 13. dôchodky, Slovensko bude čeliť vážnym fiškálnym problémom. Bez nápravy verejných financií sa situácia len zhorší. Radovan Ďurana z INESS tvrdí, že rušenie týchto dávok je nevyhnutným krokom na stabilizáciu hospodárstva a že každé euro, ktoré štát minie, si musí požičať. Dnes je nevyhnutné zamerať sa na efektívne a zastarané sociálne dávky, ktoré nie sú adresné a vyžadujú kritickú revíziu.
Prichádza čas na diskusiu, kde odborníci a politici musia spoločne hľadať trvalý a udržateľný spôsob financovania podpory a rozprávať sa o skutočných potrebách tých najzraniteľnejších, a nie udržiavať populistické praxe, ktoré môžu viesť k ekonomickej samovražde.
