Globálna ekonomika pod ťažkou skúškou
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nedávno zhoršila prognózu rastu globálnej ekonomiky pre tento rok. Hlavným dôvodom tohto poklesu je pokračujúci konflikt na Blízkom východe, ktorý má výrazný dopad na ceny energií a infláciu vo viacerých častiach sveta. OECD poukazuje, že situácia tlačí svetovú ekonomiku do ťažkej skúšky, pričom rastúce napätie v regiónoch Perzského zálivu vyvoláva obavy z ekonomických následkov.
Nový výhľad a scenáre od OECD
OECD znížila predpokladaný rast globálnej ekonomiky na 2,8 % z predchádzajúcich 3,4 % a ešte v marci predpokladala zlepšenie o 2,9 %. Organizácia taktiež pripravila dva scenáre, ktoré závisia od dĺžky konfliktu. Ak by sa vojna predlžovala, môžeme čeliť recesii v niektorých krajinách a vyššej inflácii. Naopak, pri krátkodobom konflikte sa očakáva návrat produkcie ropy a plynu na predkrízové úrovne už od tretieho štvrťroka.
Dôsledky pre ekonomiku a infláciu
Podľa správy OECD sa ceny energií a ďalších dôležitých poľnohospodárskych a priemyselných vstupov, ktoré sú kritické pre globálnu ekonomiku, od februára prudko zvýšili. To má za následok nielen zvýšenie inflácie, ale aj tlak na reálne príjmy a hospodársky rast. Predpokladá sa, že vplyv konfliktu zostane citeľný aj po jeho skončení, keďže obnova poškodenej infraštruktúry a dodávok tovaru bude trvať dlhší čas.
Ekonomické predpoklady v Severnej Amerike a Európe
OECD predpokladá, že ekonomický rast v Severnej Amerike a Európe sa najprv spomalí, a neskôr sa dostaví opatrné oživenie. Očakáva sa, že ekonomika USA vzrastie o 2 % v tomto roku a o 1,8 % v roku 2027. Na Kanadu sa predpokladá návrat na rast o 1,7 % po súčasnom poklese na 1,2 %. Eurozóna by mala vzrásť o 0,8 % a o 1,2 % v roku 2027, pričom príčinou oživenia budú zrejme domáci dopyt a zvýšený obchod.
Návrh dvoch scenárov
OECD rozvíja dve rôzne predpoklady na základe možného trvania konfliktu. V prípade krátkodobého narušenia očakáva relatívne rýchle zotavenie, zatiaľ čo v prípade dlhodobého konfliktu predpokladá hlboké a dlhodobé negatívne dopady, pričom základná dynamika globálnej ekonomiky by mala byť stabilná, podporená investíciami a pokrokom v technológiach, ako je umelá inteligencia.
Úvahy o spotrebe a energetickej bezpečnosti
Dokument tiež upozorňuje na zraniteľnosť krajín ako je Čína, kde sa v roku 2026 očakáva spomalenie rastu na 4,5 %. Vysoká spotreba energií a závislosť od dovozu robia krajinu citlivou voči globálnemu zdraženiu. Udržanie konzistentného rastu pritom bude vyžadovať čoraz vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
