Severná Kórea čelí vážnej kríze s potravinami
Severná Kórea, známa svojou tajomnou a uzatvorenou povahou, sa musí vyrovnávať s stále rastúcou krízou potravín. V reakcii na pretrvávajúce sucho a rastúce obavy z tohtoročnej poľnohospodárskej produkcie sa krajina rozhodla zmeniť svoje tradičné metodológie pestovania ryže. Nová stratégia zahŕňa presun pestovania ryže z tradičných zaplavených polí na suché oblasti, ktoré sú zavlažované prirodzeným dažďom alebo experimentálnymi umelými systémami.
Nový prístup k pestovaniu
Podľa informácií z tamojších štátnych médií, jihokórejské agentúry tvrdia, že táto zmena sa realizuje vo viacerých regiónoch krajiny a je urýchlene implementovaná. Prvé správy o nezvyčajne suchom počasí v KĽDR zaznamenali v apríli, pričom štátne médiá varovali pred nepriaznivými podmienkami najmä v provincii Južný Hwanghe na západe krajiny. Tieto skutočnosti naznačujú znepokojenie severokórejského vedenia o budúcnosť úrody, pričom odborníci varujú, že takéto presuny sú zvyčajne známkou vážneho nedostatku vody.
Dôsledky potravinovej krízy
Krajina trpí chronickým nedostatkom potravín a neefektívnym centrálnym hospodárstvom. Odborné odhady naznačujú, že v KĽDR ročne chýba približne pol milióna ton potravín. Systémové problémy, ako medzinárodné sankcie uvalené kvôli jadrovému a raketovému programu, ešte viac zhoršujú prístup Kórey ku kritickým zdrojom, čo vedie k prehlbovaniu humanitárnej krízy.
Názory odborníkov a služby OSN
Elizabeth Salmón, osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Severnej Kórei, v minulosti upozornila na to, že nedostatok potravín patrí medzi najzávažnejšie humanitárne problémy v krajine. Z jej hodnotení vyplýva, že každoročne sa pohybuje potrebný deficit potravín medzi 500 000 a 1 miliónom ton. Posuny v pestovaní ryže na suchých poliach sú zrejme pokusom Kórejského ľudového demokratického republiky čelili rastúcim hrozbám zhoršenej úrody v druhej polovici roka.
Záver
Severná Kórea sa nachádza v ťažkej situácii, keď sa snaží zabezpečiť potravinovú bezpečnosť obyvateľstva v čase klimatických zmien a vnútorných ekonomických ťažkostí. Nové prístupy, ktoré sa snažia adaptovať na túto výnimočnú situáciu, sa ukazujú ako nevyhnutné pre prežitie krajiny, ktorá je už dlhodobo ohrozená nedostatkom potravín.
