Polícia znovu rieši cestu Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1
Prípad súkromnej cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1 v Abú Zabí sa znovu vracia do pozornosti polície. Trestné oznámenie Nadácie Zastavme korupciu bolo už viackrát odmietnuté, teraz sa však rieši námietka zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý prípad posudzoval pre jeho rodinné väzby na nomináciu v pološtátnej firme.
Jadrom podozrení zostáva spôsob financovania cesty. Minister aj jeho partnerka tvrdili, že dovolenku platili z vlastných úspor v hotovosti, pričom za letenky v hodnote viac než 12-tisíc eur a neskôr aj za luxusný hotel v Dubaji mali zaplatiť v hotovosti. Neskôr sa ukázalo, že letenky uhradili až po návrate, čo vyvolalo ďalšie otázky o transparentnosti transakcie.
Únosca študentky Sone spoznal trest
Súd uznal bývalého záchranára Iva Petráša vinným v prípade únosu a omámenia študentky Sone. Za sexuálne násilie a obmedzovanie osobnej slobody dostal trest 17 rokov a šesť mesiacov väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Poškodenej priznal nemajetkovú ujmu vo výške 100-tisíc eur, pričom rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Podľa súdu malo Petrášovo konanie znaky pripravenosti a odborní znalci ho označili za premyslené, predátorské a ľstivé. Súd neakceptoval jeho obhajobu, že si okolnosti nepamätá, a zdôraznil, že ako zdravotník presne vedel, aké účinky majú podané lieky. Študentku uniesol v Petržalke, odviezol do bytu v Pezinku a počas približne 25 hodín jej opakovane aplikoval utlmovacie látky.
Prípad sa mohol skončiť úplne inak, keďže pôvodne bolo stíhanie zastavené pre nepríčetnosť na základe psychiatrického posudku. Zvrat nastal až po upozorneniach ďalších lekárov a po zásahu Ústavného súdu, ktorý konštatoval porušenie práv poškodenej. Obnovené vyšetrovanie tak napokon viedlo k súdnemu procesu a odsúdeniu muža.
Štátny dlh nás môže vyjsť draho
Rastúce výnosy štátnych dlhopisov znamenajú, že krajiny si požičiavajú čoraz drahšie, a Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že za tým stoja viaceré faktory vrátane vysokých vládnych dlhov, pretrvávajúcej inflácie, geopolitického napätia či konkurencie zo strany veľkých firiem, ktoré tiež emitujú atraktívne dlhopisy. Trhy tak od štátov žiadajú vyššiu rizikovú prirážku.
Slovensko zatiaľ s predajom dlhopisov zásadný problém nemalo, no experti upozorňujú na zraniteľnosť krajiny. Verejný dlh má bez ďalších opatrení podľa odhadov rásť a konsolidácia neprináša očakávané výsledky. Navyše približne 60 percent slovenských dlhopisov držia zahraniční investori, ktorí bývajú pri krízach citlivejší a môžu z trhu odísť rýchlejšie.
Drahšie financovanie má priamy dopad na štátny rozpočet. Ak si štát požičia o jeden percentuálny bod drahšie, pri objeme 10 miliárd eur ho to stojí asi 100 miliónov eur ročne navyše. Tieto peniaze potom chýbajú v zdravotníctve, školstve, vede či sociálnej starostlivosti, pričom sekundárne sa môžu predražovať aj úvery pre firmy a domácnosti.
Prípad Emy poukazuje na zlyhávanie systému podpory
Príbeh 20-ročnej Emy ukazuje, ako zlyháva systém podpory pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ema má znížený intelekt a autistické prejavy, pričom po skončení špeciálnej školy chcela pokračovať na praktickej škole, ktorá by ju pripravila na samostatnejší život. Napriek dlhodobej príprave ju však škola neprijala a rodina zostala bez jasného riešenia.
Jedným z dôvodov neprijatia bolo, že pri prijímacom konaní učiteľky vyhodnotili jej správanie pri práci s nožničkami ako podozrenie na sebapoškodzovanie. Matka Gabriela namieta, že išlo o stereotypné pohyby, ktoré sú pri Eme známe a odborne popísané v dokumentácii. Podľa nej škola nezohľadnila odporúčania odborníkov ani individuálne potreby dcéry.
Rodina sa tak ocitla v pasci medzi školstvom a sociálnym systémom. Odvolania nepriniesli rýchle riešenie, úrady meškajú a alternatívou sú často len zariadenia pre oveľa starších klientov, ktoré mladému človeku neposkytnú rozvojové prostredie.
Smeru už neveríme, nie sme ich podržtaška, hovorí Uhrík
Vzťahy medzi Smerom a Republikou sa pred regionálnymi voľbami viditeľne zhoršili, hoci sa o oboch stranách často hovorí ako o možných partneroch po ďalších parlamentných voľbách. Obe strany súperia o podobného voliča a v Republike majú pocit, že ich Smer opakovane podrazil pri dohode o podpore kandidátov v regiónoch. Milan Uhrík preto otvorene odkázal, že jeho hnutie nie je Ficovou podržtaškou.
Republika tvrdí, že Smer nedodržal dohodu o vzájomnej podpore a namiesto toho postavil vlastných kandidátov aj tam, kde už mala silné mená. Napätie je viditeľné napríklad v Prešovskom a Žilinskom kraji. Uhrík hovorí o dvojtvárnom a egoistickom prístupe, zatiaľ čo Smer akúkoľvek centrálnu dohodu popiera a tvrdí, že rozhodovanie ponechal na regionálne štruktúry.
Zaujímavé je, že oveľa lepšie dnes Republika hodnotí komunikáciu so SNS, s ktorou mala ešte nedávno veľmi napäté vzťahy. Práve toto zbližovanie môže byť signálom budúcich preskupení na národnej scéne.
