Štefančík: Fico a Smer sú v panike, preto útočia na Žilinku
„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz,“ hodnotí odchádzajúci týždeň politológ Radoslav Štefančík.
Nemecký zlom a vzostup extrémizmu
V nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko došlo k historickému zlomu, keď krajinské voľby prvýkrát od druhej svetovej vojny vyhrali pravicoví extrémisti z AfD. Nemecká tajná služba ich označuje za extrémistov aj neonacistov a hovorí sa o hrozbe, že sa ich idey dostanú do mainstreamu.
Podľa Štefančíka je pravicový extrémizmus už v podstate v mainstreame, pretože sa neuvažuje len o víťazstve v jednej spolkovej krajine, ale aj o tom, čo sa stane, ak vyhrajú voľby na spolkovej úrovni. Zatiaľ sa im darí predovšetkým v bývalých spolkových krajinách bývalej NDR. V týchto regiónoch nedošlo k vytvoreniu takých podmienok, aby sa obyvatelia cítili rovnocenní s ostatnými časťami Nemecka. Nahromadili sa tam štrukturálne problémy, ktoré vládne garnitúry nedokázali vyriešiť, čo umožnilo extrémizmu rozrásť sa až do volebného úspechu.
Myšlienka veľkej koalície na Slovensku
Prezident Peter Pellegrini otvoril otázku možnej širokej koalície dvoch najsilnejších znepriatelených strán po voľbách v roku 2027. Štefančík to považuje za najmúdrejšiu myšlienku, ktorú prezident vyslovil. Pripomína, že v našej histórii ani v Európe by nešlo o ojedinelý úkaz – funguje to napríklad vo Švajčiarsku, Belgicku či Rakúsku v rámci takzvanej konsociačnej demokracie.
Ak si máme vybrať medzi koalíciou Smeru s Republikou a SNS, alebo koalíciou Smeru s Progresívnym Slovenskom, druhá možnosť by bola pre krajinu nepochybne prospešnejšia ako vláda radikálov. S tým, že široké koalície prinášajú skôr stagnáciu a neprajú reformám, Štefančík súhlasí. Veľká koalícia je podľa neho až tá posledná možnosť. Ak si však vyberáte medzi stagnáciou a regresom, stále je lepšia stagnácia.
Povolebný pat a faktor Igor Matovič
Prieskumy naznačujú tesný súboj a scenár, v ktorom by väčšinu nezostavila vládna koalícia ani opozícia bez hnutia Slovensko Igora Matoviča. Výraz „povolebný pat“ sa podľa Štefančíka objavuje pred každými voľbami za posledných osem rokov a zatiaľ k nemu nikdy nedošlo. Otázkou zostáva, či opozičné strany budú ochotné vytvoriť vládu s Igorom Matovičom.
Ostrý front Smeru proti generálnemu prokurátorovi
Fico a celé vedenie Smeru spustili otvorený boj proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorého označili za prekážku spravodlivosti. Podľa Štefančíka sa predstavitelia Smeru a vládnej koalície dostali do časovej tiesne a sú v panike. Funkčné obdobie Maroša Žilinku končí v decembri 2027 a oni potrebujú generálneho prokurátora na svoj obraz. Keďže to nejde zmenou legislatívy, najideálnejšie by pre nich bolo, keby odišiel skôr a mohli si zvoliť niekoho podriadenejšieho.
Žilinka vyhlásil, že neodstúpi, a poodhalil existenciu „bezostyšných“ mocensko-politických tlakov na prokuratúru v kauzách spojených s vládnymi politikmi. Pre súčasnú moc je podľa Štefančíka funkcia generálneho prokurátora kľúčovejšia než prezidentský úrad, pretože dokáže zastaviť stíhania a zamiesť kauzy pod koberec.
Prekvapenie na ministerstve kultúry: Koniec Lukáša Machalu
Prekvapivou správou týždňa bol aj koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry, kde pôsobil ako pravá ruka Martiny Šimkovičovej. Machala nebol len sivou eminenciou, ale rezort fakticky riadil a robil nepríjemné rozhodnutia namiesto ministerky. V politike však väčšinou neplatí oficiálne zdôvodnenie. Podľa Štefančíka musel byť koniec výsledkom série nezhôd alebo sa Machala dostal do sporu s niekým oveľa vplyvnejším, než je pani Šimkovičová.
Milónové nehnuteľnosti a čisté svedomie politikov
Týždeň priniesol aj správy o miliónových nehnuteľnostiach šéfa Úradu vlády Juraja Gedru a europoslanca Ľuboša Blahu. Pri Ľubošovi Blahovi ide podľa Štefančíka o číre pokrytectvo – na sociálnych sieťach sa prezentuje ako marxista, revolucionár s portrétom Che Guevaru, ktorý bojkotuje bohatých, no sám si žije v luxusnom blahobyte. Pri pánovi Gedrovi ide o jasný rozpor medzi príjmami štátneho úradníka plateného z našich daní a jeho majetkom.
Peníze, ktoré takto miznú, potom chýbajú napríklad v zdravotníctve na liečbu onkologických pacientov. Politikom podľa Štefančíka nedokážeme odkázať, že takéto správanie netolerujeme. Robíme potom zbierky a zachraňujeme ich my obyčajní ľudia, pretože solidarita medzi nami funguje.
