Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže
Ela Klementová prevzala po smrti svojho otca Jozefa Klementa koordináciu podujatia Nezabudnutí susedia, ktoré sa z iniciatívy jej otca rozšírilo zo Zvolena do desiatok slovenských miest. Rodinná firma na výrobu pečiatok a reklamných predmetov, ktorú vedie so sestrou a švagrom, čelila v 90. rokoch opakovaným útokom.
Podnikateľ Jozef Klement začal v 90. rokoch zachraňovať židovský cintorín vo Zvolene a neskôr prišiel s myšlienkou každoročnej spomienky na obete holokaustu. Nezabudnutí susedia si Slováci pripomínajú 9. septembra, ktorý je Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Je tiež dňom prijatia takzvaného Židovského kódexu v roku 1941.
Chátrajúci cintorín a prvé brigády
Zvolenský židovský cintorín bol podľa Klementovej v tom čase opusteným a zanedbaným miestom. Vo Zvolene vtedy nežila žiadna židovská komunita, ktorá by sa oň starala. Po vojne sa z viac ako päťsto židov vrátilo do Zvolena niekoľko desiatok, no mnohí emigrovali do zahraničia.
Pod jeho stav sa podpísalo aj socialistické plánovanie, keď sa na časti cintorína začala budovať centrálna autobusová stanica. Miesto využívali ako skládku a niektorí si tam chodili po náhrobné kamene.
Jozef Klement nemal k cintorínu žiadnu osobnú väzbu, no keď sa dozvedel o jeho existencii, rozhodol sa ho zachrániť. Zorganizoval prvé dobrovoľnícke brigády, na začiatku odtiaľ povynášali sedem kontajnerov odpadu.
Pomoc z Ameriky
Rozhodujúcim momentom bola návšteva Alice Gingold, aktívnej dôchodkyne, ktorá prišla na Slovensko v mene Amerických mierových zborov. Mala korene v Rakúsku, žila v USA a na Slovensko prišla vyučovať angličtinu. Náhodou sa dostala aj na židovský cintorín vo Zvolene.
Alice zmobilizovala svoju židovskú komunitu v USA, ktorej členovia posielali finančné dary na záchranu cintorína. Cintorín sa postupne menil, začalo to opravou múra a chodníkov. Neskôr pribudli tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, ale aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu.
Masový hrob a rozšírenie spomienky
Podľa Klementovej je obnovený náhrobník masového hrobu venovaný 128 zavraždeným z prelomu rokov 1944 a 45. Boli medzi nimi Židia, Rómovia, povstalci a ďalší, nielen zo Zvolena, ale aj okolia.
Myšlienku rozšíriť spomienku po celom Slovensku mal jej otec. Oslovil známych, mestá, obce aj cirkvi. Neskôr oslovili školy, pretože najväčší význam má práca s mladou generáciou.
Dnes spomienka spája organizátorov z rôznych slovenských regiónov – mestské úrady, kultúrne inštitúcie, školy, učiteľov dejepisu, kresťanské organizácie alebo skupiny dobrovoľníkov.
Prejavy antisemitizmu v 90. rokoch
Klementová spomína na obdobie, keď sa otcovej firme darilo a zároveň sa angažoval pri obnove cintorína. Išlo o koniec 90. rokov, keď nacionalizmus chytil druhý dych a darilo sa aj neonacizmu.
V tom čase sa stretávali s opakovanými útokmi na firmu, viackrát mali rozbitý výklad. Na budovu niekto nastriekal nápisy a symboly ako Heil Hitler, 88, hákové kríže, ale aj vyhrážky v zmysle: Zabijeme ti deti. Rodičia sa stretávali aj s anonymnými telefonátmi.
Prípad zaujal médiá a otec napokon o útoku otvorene rozprával v hlavných večerných správach. Napokon sa podarilo nájsť a odsúdiť trojicu neonacistov.
Súčasné obavy a postoj ku Gaze
Klementová vníma nárast antisemitizmu v širšom európskom a globálnom priestore, ale aj celkový nárast nenávistných a extrémistických naratívov. Ako rodina sú podľa nej na prejavy nenávisti vnímaví.
K izraelsko-palestínskemu konfliktu uviedla, že to, čo sa v Gaze deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty. Vidí tam neproporcionalitu v použití sily zo strany Izraela. Zároveň upozorňuje, že niektorí aktéri môžu v tejto súvislosti nasadnúť na antisemitské naratívy.
Podujatie Nezabudnutí susedia organizujú nezávisle od židovskej náboženskej obce aj od izraelskej ambasády. Historicky uvádzali logo ambasády, ktorá im poskytovala zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. V súčasnosti zástupcov ambasády už nepozývajú.
Obavy pred budúcimi voľbami
Klementová považuje za nebezpečné, že naratívy okrajových extrémistov sa postupne stali rétorikou stredného alebo hlavného prúdu politikov. Vyrušuje ju, že ľudia ako Marian Kotleba kandidujú a majú možnosť zamorovať verejný priestor nenávistnými rečami.
Pred budúcimi parlamentnými voľbami má obavy. Podľa nej by takéto prúdy vo vyspelej spoločnosti a silnej demokracii boli na okraji.
