Europarlament varuje pred ruskou hybridnou vojnou
Europoslanci v stredu formálne schválili správu o hybridných hrozbách, v ktorej varovali pred zvýšenými hybridnými útokmi zameranými proti Európskej únii. Za hlavných pôvodcov označili Rusko a jeho zástupcov.
Za prijatie textu hlasovalo 470 zákonodarcov, 129 bolo proti a 62 sa zdržalo hlasovania.
Výzva na silnejšiu spoluprácu tajných služieb
Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby zvýšili výmenu spravodajských informácií a zlepšili koordináciu Únie v oblasti včasného odhaľovania hrozieb.
Rusko ako hlavný aktér hybridných útokov
Podľa správy je Rusko, ktoré koná priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov, akým je napríklad Bielorusko, najzávažnejším štátnym aktérom hybridnej hrozby, ktorý sa zameriava na EÚ.
Zákonodarcovia zároveň zdôraznili, že hybridné kampane zamerané na podkopávanie demokratického zriadenia členských štátov EÚ vykonávajú aj Čína, Irán a Severná Kórea.
V texte sa uvádza, že EÚ nie je ani v mieri, ani v otvorenom ozbrojenom konflikte, pričom čelí hybridným útokom. Ich cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty a prejavujú sa vo viacerých oblastiach, ako je informačná a kognitívna vojna, kybernetická bezpečnosť či kritická infraštruktúra.
Útoky sú navrhnuté tak, aby sa javili ako ojedinelé incidenty, čo výrazne sťažuje pripisovanie zodpovednosti a účinnú reakciu.
Posilnenie kapacít EÚ
V kontexte rastúcej hybridnej hrozby poslanci apelujú na EÚ, aby zintenzívnila výmenu spravodajských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi a posilnila jednotnú kapacitu EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC), ktorá by mala byť jednotným centrom pre spravodajské informácie v inštitúciách EÚ.
Členské štáty by tak mohli spolupracovať pri odhaľovaní modelov koordinovaných hybridných kampaní a koordinovať vypracovanie postupov pri pripisovaní zodpovednosti. Poslanci tiež vyzvali na vypracovanie nového prierezového akčného plánu EÚ proti hybridnej vojne.
Zároveň zdôraznili, že posilnená úloha EÚ musí rešpektovať zvrchovanosť členských štátov, zásadu „vedieť len to potrebné” a ochranu vnútroštátnych utajovaných skutočností.
Europarlament tiež vyzval na intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO s cieľom posilniť európsku pripravenosť, odolnosť a odrádzanie od hybridných hrozieb.
Vyhlásenie spravodajkyne
„Európa sa príliš dlho obávala, že silnejšia reakcia vyprovokuje Moskvu. Opak je však pravdou. Putin prekračuje jednu hranicu za druhou a ruská hybridná vojna je čoraz kinetickejšia. Kremeľ vníma naše váhanie ako slabosť. Nesmieme sa báť rázne reagovať a vyvodiť skutočné dôsledky pre ruskú agresiu,” uviedla litovská europoslankyňa Rasa Juknevičiené poverená prípravou správy.
