Fico zrušil cestu na Ukrajinu, doma pritom varuje pred vojnou s Ruskom
Premiér Robert Fico mal dnes rokovať na Ukrajine, svoju účasť na samite takzvanej Karpatskej osmičky však pre chorobu zrušil. Informoval o tom ukrajinský denník Kyiv Independent s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta. Slovensko bude na podujatí v západoukrajinskom Bukoveli zastupovať štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok.
Ešte včera pritom Fico varoval pred vážnou bezpečnostnou situáciou v Európe. Zároveň vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do vojenského konfliktu „pre nejaký článok 5“ Severoatlantickej zmluvy. Článok 5 stanovuje princíp kolektívnej obrany – útok na jedného člena NATO sa považuje za útok na všetkých. Neznamená však automaticky, že každý spojenec musí vyslať vojakov.
Samit v Bukoveli spája Ukrajinu, Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Srbsko. Ficove slová o riziku zatiahnutia do konfliktu zazneli v čase, keď sa v Európe opäť výrazne hovorí o tom, že Rusko už voči európskym štátom nevedie len hybridnú, ale skutočnú vojnu.
Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok upozornil, že podľa spravodajských informácií ruské plány zahŕňajú aj útoky dronmi a raketami na krajiny podporujúce Ukrajinu vrátane Poľska. Podľa Tuska by takéto útoky mohli byť prezentované ako „náhodné“ a ich cieľom by bolo oslabiť ochotu štátov NATO reagovať v prípade napadnutia jedného z členov Aliancie. Podobne reagoval aj český premiér Andrej Babiš, ktorý uviedol, že zo strany Ruska čelíme hybridnej vojne, a dodal, že české spravodajské služby venujú rizikám spojeným s aktivitami ruských služieb namierenými proti Česku najvyššiu pozornosť.
Politológ Aleš Michal z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej pre Aktuality.sk vysvetľuje, ako čítať Ficovu plánovanú cestu na Ukrajinu aj jeho politiku v čase, keď sa bezpečnostná situácia v Európe rýchlo mení. Podľa jeho slov ide o pragmatický diplomatický krok v situácii, keď sa hovorí o rýchlom zhoršení bezpečnostnej situácie v strednej a východnej Európe.
„Samotná návšteva je u Fica stále spojená s kritikou niektorých opatrení, ktoré považujeme za samozrejmé – napríklad s problematizovaním článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane,“ hovorí Michal.
Fico dlhodobo kritizuje pomoc Ukrajine, jeho vystupovanie v zahraničí však býva miernejšie. Podľa Michala nejde o nič ojedinelé. Zatiaľ čo Fico je osobne veľmi kritický k pomoci Ukrajine, v zahraničí sa nijako zvlášť kriticky nespráva. Poukazuje sa napríklad na rozpor medzi jeho domácou komunikáciou a komunikáciou jeho europoslancov v Európskom parlamente, prípadne eurokomisára Maroša Šefčoviča. Voliči Smeru nechcú príliš počúvať o podpore Ukrajiny.
Slovensko zároveň obnovuje spoluprácu s Ruskom a pripravuje cestu slovenskej delegácie do Moskvy. Podľa Michala je slovenská zahraničná politika predovšetkým chaotická a nemá žiadny jednotiaci prvok. Niektoré politiky by sme mohli vnímať ako jednoznačne proruské – v koalícii podľa neho najmä tie zo Slovenskej národnej strany. Fico sa snaží záujmy nejakým spôsobom vyvažovať, výsledkom je však nezrozumiteľnosť a nemožnosť definovať slovenský záujem.
Slovensko v poslednom období blokovalo alebo spomaľovalo niektoré rozhodnutia EÚ voči Rusku, predovšetkým v prípade nových sankcií. Michal si myslí, že Ficova snaha o kontakt s Ukrajinou stále znamená vyvažovanie. Po prehre Viktora Orbána v Maďarsku by navyše Slovensko pri extrémne silnej kritike zostalo osamotené, čo si Fico podľa neho vôbec neželá. Je to teda aj dôsledok toho, že nechce zostať sám tým, kto bude na európskej pôde sedieť v kúte.
