Erik Kaliňák prezradil, prečo Smer zatiaľ nie je taký radikálny ako Republika
Europoslanec, podpredseda Smeru a šéf tímu poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák v diskusii v TA3 konštatoval, že Milan Uhrík profituje zo sklamania tých voličov Smeru, ktorí si želajú, aby Robert Fico postupoval „ráznejšie“. Zároveň vysvetlil, prečo tak premiér zatiaľ nekoná.
Radikálnejší postup by podľa neho mohol viesť k zastaveniu eurofondov a ku konfliktu o Plán obnovy, ktorý si päťmiliónové Slovensko nemôže dovoliť. Situácia by sa však zmenila, keby v Nemecku zvíťazila AfD alebo vo Francúzsku Marine Le Penová. Vtedy by sa podľa Kaliňáka pomer síl v Európe obrátil a Ficova vláda by mohla začať presadzovať to, čo dnes nemôže.
Nie z presvedčenia, ale zo strachu
Je to pozoruhodne otvorené priznanie. Smer sa neusiluje brzdiť radikálne protiúnijové zámery z presvedčenia, ale zo strachu pred ich ekonomickými a politickými následkami. Nezastavuje ho úcta k záväzkom Slovenska v EÚ, ale vedomie, že vláda potrebuje európske peniaze, aby sa Smer mohol mocensky zreprodukovať.
Nejde teda o obavy z prekročenia hodnotovej hranice, ale o pragmatickú kalkuláciu s hranicou politickej priechodnosti doma a najmä v Európskej komisii. Erik Kaliňák dokonca úprimne pomenoval, čo by Smer v priaznivejšom mocenskom prostredí v EÚ urobil. Zrušil by REPowerEU, protiruské sankcie, Green Deal, povinnú migračnú solidaritu a podporu Ukrajiny.
To už nie je všeobecná kritika Bruselu. Je to program zásadného zahraničnopolitického, bezpečnostného a energetického obratu, ktorý sa vo viacerých podstatných bodoch prekrýva s programom Republiky a jej nemeckého partnera AfD.
Slabšia EÚ Slovensko neposilní
Republika a AfD nesedia v krajne pravicovej frakcii Európa suverénnych národov náhodou. Spája ich odpor k prehlbovaniu európskej integrácie, nacionalizmus, odmietanie sankčnej politiky voči Rusku, odpor k vojenskej pomoci Ukrajine aj predstava zmeny EÚ na voľný zväzok štátov so slabými spoločnými inštitúciami.
Pre malé Slovensko by takáto dezintegrovaná Európa neznamenala väčšiu suverenitu, ale menšiu schopnosť chrániť a presadzovať svoje záujmy. Naša otvorená ekonomika je existenčne závislá od jednotného trhu, európskych fondov, spoločných pravidiel a od hospodárskeho vývoja v Nemecku a ďalších štátoch, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.
Slabšia EÚ by veru neposilnila Slovensko. Posilnila by veľmoci, ktoré by s jednotlivými európskymi štátmi rokovali z pozície sily. A otvorila by Pandorinu skrinku historického revizionizmu a vybavovania starých účtov.
Nebezpečná špirála Smeru
Kaliňákov výrok navyše odhaľuje podstatu zápasu medzi Smerom a Republikou. Po odchode umiernenejších voličov k Hlasu sa Smer začal orientovať na radikalizovaného, proruského, protiukrajinského a protieurópskeho voliča, ktorého už nie je schopný nahradiť stredovým voličom.
Republika je však v tomto zradikalizovanom priestore autentickejšia. Nemusí obhajovať šestnásť rokov účasti Smeru na vládnej moci a niesť zodpovednosť za zlý stav štátu. Môže tvrdiť, že Fico síce radikálne rozpráva, ale keď má konať, zľakne sa Bruselu a straty eurofondov.
Smer má preto pred sebou nebezpečnú špirálu. Čím viac bude preberať témy a jazyk Republiky, tým viac ju bude legitimizovať. A čím viac ju bude legitimizovať, tým ľahšie môžu voliči dospieť k záveru, že je lepšie voliť originál než napodobeninu v podaní reprezentantov vládneho establišmentu.
Prezidentove apely nestačia
V tomto svetle treba hodnotiť aj varovania prezidenta Pellegriniho pred radikalizáciou slovenskej spoločnosti. V prejave k výročiu SNP upozornil, že cesta k násiliu prichádza zdanlivo nevinne: „Začne sa to hanlivým nápisom na stene, dehumanizáciou a ponižovaním – a skončí sa to vraždami, vyhladzovacími tábormi a vojnami.“
Ich vierohodnosť však závisí od toho, či prezident dokáže pomenovať konkrétnych nositeľov dehumanizujúceho slovníka. Republiku vedú politici, ktorí vyrástli v Kotlebovej ĽSNS. Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky a predstavitelia strany opakovane nevyberavo útočia na menšiny, ženy, politických oponentov, médiá a občiansku spoločnosť.
Prezident však Republiku ani jej spojenectvo s AfD v správe o stave republiky priamo nepomenoval. Jeho predstava veľkej koalície Smeru s Progresívnym Slovenskom preto môže pôsobiť aj ako pokus nájsť Smeru únikovú cestu z koaličnej odkázanosti na Republiku a zároveň preniesť zodpovednosť na PS.
Ak chce prezident vytvárať skutočný politický tlak proti vstupu Republiky do vlády, všeobecné apely nestačia. Inak sa môže stať, že kým prezident bude rétoricky varovať pred ďalšou radikalizáciou spoločnosti Republikou, Smer sa jej bude programovo aj štýlom politiky ešte viac prispôsobovať a Hlas jej bude otvárať dvere.
