Koalícia sľubuje, že rozpočet odovzdá lepší, ako zdedila. V predvolebnom roku? Zabudnite, odkazuje opozícia
Na ministerstve financií vrcholia prípravy rozpočtu. Koaliční politici tvrdia, že sú blízko k dohode, no kontúry zákona roka zostávajú nejasné.
„Na 95 percent sú všetky zásadné veci dohodnuté,“ uviedol poslanec za SNS Roman Michelko. Sám však nebol súčasťou rokovaní.
„Keď koaliční lídri oznámili, že sa ide podpisovať nejaká dohoda, domnievam sa, že sa dohodli. Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier. A v akej podobe, či príde vyrovnaný a tu v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru.
Vláda má podľa zákona o rozpočtových pravidlách povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady do 15. októbra. V rámci koordinácie európskych politík posiela v tomto termíne návrh aj na posúdenie Európskej komisii.
Gašpar vyhlásil, že snahou vlády bude odovzdať verejné financie v lepšom stave, ako ich zdedila. „Deficit chceme mať pod kontrolou. Chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023,“ uviedol. Na zlepšenie bilancie podľa neho tlačí aj Európska komisia.
Ak by vláda naplnila tieto slová, znamenalo by to deficit pod piatimi percentami HDP. Vo volebnom roku 2023 dosiahol schodok verejných financií 5,0 percenta HDP. Tento rok má podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vláda dosiahnuť deficit 4,4 percenta.
Opoziční poslanci z parlamentného rozpočtového výboru si myslia, že toto číslo sa napokon nepodarí dodržať. „Ja som dokonca presvedčený, že deficit bude ešte vyšší ako päť percent,“ povedal poslanec zo SaS Marián Viskupič. „Vieme, ako to funguje vo volebné roky. Možno ten deficit v rozpočte nechajú na úrovni 4,9 percenta, ale ten reálny bude určite cez päť percent,“ dodal.
Podobne to vidí aj Štefan Kišš z PS. „Už máme nejakú skúsenosť z predchádzajúcich 12 rokov s troma Ficovými vládami a vieme, že to, čo si nakreslia, sa obvykle nedodrží. Dovolím si verejne povedať, že ten deficit bude horší, ako si naplánujú,“ hovorí Kišš.
Nie je jasné, čo minister financií Ladislav Kamenický považuje za východiskovú pozíciu. V minulosti poukazoval na rozpočtový scenár vlády Ľudovíta Ódora, podľa ktorého mohol byť deficit na prelome volebných období až 6,5 percenta.
Podľa Gašpara chcú koaličné strany vo volebnom roku priniesť ďalšie sociálne benefity. „Tie predstavy treba ešte zosúladiť s ministerstvom financií a možnosťami rozpočtu,“ povedal.
Otvorená zostáva aj otázka, či vláda splní požiadavku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a schváli vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. „Akým spôsobom sa bude rozpočet schvaľovať, či príde vyrovnaný a v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol Gašpar.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na opakované znižovanie ambícií pri konsolidácii. Na začiatku volebného obdobia si vláda dala za cieľ zastaviť zadlžovanie do konca volebného obdobia. „Pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 percenta HDP a neskôr na 4,2 percenta HDP,“ pripomína RRZ.
„Deficit na úrovni tesne pod piatimi percentami HDP v roku 2027 by bol vyšší približne o 2,1 miliardy eur, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň, a o 2,8 miliardy eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia,“ dodáva rada.
Verejný dlh podľa polročnej správy ministerstva financií v tomto roku dosiahne takmer 64 percent HDP. RRZ predpokladá, že hranicu 70 percent by mohol prekročiť už v roku 2028.
