Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Dnes vstávam o piatej a som šťastná
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom.
Cesto si Alžbeta nachystala ešte včera popoludní. Fermentovalo celú noc, a tak ho už iba skontroluje. Do rúry vloží oškvarkové pagáče, v ktorých nie sú oškvarky. Potom spočíta šišky, pripraví si moravské koláče a nachystá biele kartónové škatule.
O piatej ráno je v budove Tržnice ticho a tma. Pre Alžbetu je to od apríla bežný začiatok pracovného času. Predtým sa každé ráno ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu. Takmer vyhorela.
„Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí.
Alžbeta pochádza z Kysúc, z učiteľskej rodiny. „Doma sa bazírovalo na akademickom vzdelaní, preto mi ani nenapadlo študovať niečo iné,“ usmeje sa. Už počas štúdia však vedela, že učiť nechce.
Po škole odišla na dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne. Po návrate pracovala v korporáte, potom opäť učila slovenčinu cudzincov. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum,“ priznáva.
Vegánkou sa stala zo dňa na deň počas štúdia vo Francúzsku. „Stačilo mi pozrieť si jeden dokument a rozhodla som sa.“
Na pohovore do vegánskeho bistra sa jej ani nepýtali, či vie variť. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax si zohnala v bratislavskej pekárni.
Mama ju odhovárala a snažila sa ju presvedčiť, aby sa vrátila do školstva. „Dnes je už mama pokojná, lebo vidí niečo hmotné – prevádzku, zákazníkov a potenciál na rast,“ hovorí.
Spolu s priateľom Dominikom najprv robili komunitnú nedeľu pod bytovkou. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik.
Dnes tvoria asi tretinu ich klientely ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo, a hlavne sú naše produkty chutné,“ povie Alžbeta.
O rozšírení výroby neuvažujú. „Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou, pretože ma pečenie baví a nechcem ho delegovať na iných len kvôli pasívnemu príjmu,“ rozhodne hovorí.
