Andrej Danko včera zvíťazil. Robert Fico však nemusí prehrať
Tomáš Taraba sa včera pred siedmou večer zapísal do histórie. Od čias šéfa rezortu zdravotníctva Viliama Soboňu v roku 1993 sa nestalo, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi. Paradoxne, aj pred takmer 33 rokmi za to mohla SNS, keď časť jej poslancov zahlasovala za opozičný návrh.
Čaká Roberta Fica rovnaký koniec? Zrejme nie. Vyslovenie nedôvery vláde môžeme zatiaľ vylúčiť. Ak by však ešte platili aspoň základné pravidlá politickej prevádzky, predčasné voľby by mali byť minimálne o poriadny kus bližšie. Dokonca by sa dal stihnúť aj januárový termín, o ktorom hovoril premiér.
Danko koaličnú zmluvu (možno) neporušil
Andrej Danko na prvý pohľad flagrantne pošliapal koaličnú zmluvu, keď sa spolčil s opozíciou proti vlastnému ministrovi. Na druhý pohľad to už také jasné byť nemusí. Koaličná zmluva hovorí, že predseda koaličnej strany má právo navrhnúť odvolanie svojho nominanta a predsedovia ostatných koaličných strán sú mu povinní vyhovieť. V opačnom prípade sa to považuje za závažné porušenie koaličnej zmluvy.
Ďalší článok koaličnej dohody hovorí, že žiadna koaličná strana nesmie presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom s opozičnými stranami. SNS však neodvolala Ladislava Kamenického alebo Matúša Šutaja Eštoka, ale svojho ministra. Dalo by sa argumentovať, že SNS len externými prostriedkami riešila svoj interný problém a partnerov tým nepoškodila.
Zradca alebo víťaz?
Ak sa teda Fico rozhodne, že SNS a Danko porušili koaličnú zmluvu, tak ju porušili, a žiaden výklad im nepomôže. Zatiaľ to vyzerá tak, že naozaj chce z národniarov urobiť vinníkov. „To, čo dnes predviedla Slovenská národná strana, núti stranu Smer-SSD zvolať zajtra o 17:00 predsedníctvo strany, aby rozhodlo o ďalšom postupe,“ uviedol včera Fico na Facebooku.
Ak Smer úprimne kalkuluje s predčasnými voľbami, to, že dotlačil Danka k tomu, aby zosadil Tarabu, by mu mohlo vyhovovať. Môže z neho urobiť rozbíjača koalície a zo Smeru stranu, ktorá nemala inú možnosť, než pre dobro štátu takúto vládu predčasne ukončiť.
Väčšina komentátorov interpretuje včerajšie hlasovanie ako Dankovo víťazstvo. Vopred priamo povedal, čo urobí, jednoznačne pomenoval dôvody a napriek tlaku premiéra to všetko splnil. No Dankovo víťazstvo nemusí súčasne znamenať Ficovu prehru.
Horúce gaštany zodpovednosti
Dôležité bude, ako sa teraz zachová premiér. To, že v statuse predčasné voľby nespomenul, by naznačovalo, že aspoň nejaký priestor na pokračovanie koalície vidí. Veľa bude závisieť od toho, kto obsadí uvoľnené ministerstvo. Ak by to bol Filip Kuffa, prípadne niekto, s kým bude súhlasiť aj Andrej Danko, ukazovalo by to, že nad SNS ešte nezlomil palicu.
Druhou dôležitou premennou bude poslanec Taraba. Bez neho má koalícia 77 poslancov, čo je skôr teoretická než praktická väčšina. Keby sa však potvrdilo, že si to Radomír Šalitroš s návratom do parlamentu rozmyslel, je po Tarabovej blokačnej menšine.
Odbočka k prezidentovi
Ústavný právnik Marián Giba píše, že ústavnoprávne prezident nie je v tomto procese štatistom, ale formálne má možnosť uváženia, či demisiu prijme. Ak to platí o demisii, o to viac to musí platiť o návrhu premiéra na odvolanie člena vlády.
Stiahnutie návrhu premiéra na vymenovanie podľa neho Ústave neodporuje. Stiahnutie návrhu na odvolanie by preto nemalo tiež. Prezident vyhlásil, že odvolaním Tarabu sa bude zaoberať až po svojom návrate zo Spojených štátov.
Komu sa oplatia predčasné voľby?
Stále je možné, že si politici povedia „čo sme si, to sme si“, dohodnú sa, lebo predčasné voľby nikto nechce a ešte to spolu potiahnu. Andrej Danko si bude môcť povedať, že zvíťazil nad Ficom, Fico bude tvrdiť, že jeho hrozba predčasnými voľbami zabrala a aj Tomáš Taraba azda dostane nejaké garancie.
Schvaľovanie rozpočtu môže byť riskantné, najmä ak pôjde do parlamentu „fejkový“ vyrovnaný, ktorý bude treba naprávať pozmeňujúcimi návrhmi. Možno práve rozpočet vystaví Ficovej vláde záverečný účet.
Nech to už dopadne akokoľvek, premiéra čaká už iba trápenie – s Tarabom, Dankom a kýmkoľvek ďalším autonómnym. Vládnuť s koalíciou, o ktorej poriadne neviete, koľko má vlastne členov, sa nedá. Nebol by to však Robert Fico, keby sa to ešte nepokúsil nejako udržať.
