Fico môže svoju suverenitu raz vysvetľovať pozostalým
Robert Fico už dlho vydáva svoju servilnosť voči Putinovi za suverénnu zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Pri pohľade na prípravu podpaľačského útoku na fabriku pri Prešove však táto jeho suverenita vyzerá asi tak impozantne ako dvanásťročné Putinovo dobývanie Donbasu a päťročná trojdňová špeciálna operácia, ktorú Rusko vedie proti krajine s približne dvanásťkrát menším nominálnym HDP.
Keď sú ohrozené slovenské životy, Ficov obdiv k ruskej diktatúre, jeho lobing pri potláčaní protiruských sankcií a vulgárne oslavy Ruska v podaní smeráckych Blahov, Gašparov a Glückov už nie sú len medzinárodnou hanbou bez konca. Sú celkom očividne priamou a neustále rastúcou bezpečnostnou hrozbou. Štvrtá vláda Roberta Fica otvorila ruským spravodajským službám dvere dokorán.
Slovensko ako ruské špionážne Eldorádo
Zo Slovenska podľa zistení denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung pôsobila sieť napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU. Jej súčasťou bola aj dvojica bulharských občanov zadržaných po podpaľačskom útoku v Mníchove. Tá istá sieť podľa denníka pripravovala útok na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Slovenské bezpečnostné zložky ho prekazili. Prepojenie na GRU je vysoko pravdepodobné. Prípad totiž presne zodpovedá charakteru diverznej činnosti ruských spravodajských služieb v Európe, na ktorý odborníci upozorňujú už roky.
Pripravovaný útok na fabriku pri Prešove dokazuje, že nás Ficova hanebná prokremeľská politika pred Ruskom neochráni. Z územia, za ktorého bezpečnosť je bytostne zodpovedná vláda Slovenskej republiky, diverzanti z tejto siete pripravovali útoky proti našim európskym spojencom a aj proti slovenským občanom.
Mechanizmus sabotážnych útokov
Mechanizmus sabotážnych útokov na objednávku je pritom dávno známy. GRU si vyberie cieľ, sprostredkovateľ zabezpečí ľudí a vykonávateľ dostane zadanie a peniaze. Človek naverbovaný na internete nemusí poznať celý plán ani vedieť, komu v konečnom dôsledku slúži. Vie, čo má urobiť a koľko za to dostane. To stačí. GRU na tieto sabotážne akcie nepotrebuje vysielať kariérnych dôstojníkov. Tých si na ruskú ambasádu v Bratislave pozývame sami.
Polónium, novičok a Ficova suverenita
Koľko ľudí ešte musia ruské služby zavraždiť, aby si Fico prestal zamieňať nadbiehanie Moskve so suverénnou bezpečnostnou politikou? V Londýne zavraždili Litvinenka polóniom. V Salisbury sa pokúsili zavraždiť Skripaľovcov novičokom. V Berlíne zastrelil príslušník FSB Changošviliho priamo v parku. Vo Vrběticiach vyhodila GRU do vzduchu muničné sklady.
Na Ukrajine Rusi ochromili sieť Kyivstar s približne 24 miliónmi zákazníkov. V Londýne podpálili sklad so zásobami pre Ukrajinu. Za týmto zoznamom sú ľudia vo vlakoch, pracovníci skladov, obchodníci, ktorým zo živobytia zostalo zhorenisko, aj pozostalí po zavraždených. Označenie „hybridné hrozby“ sme si vymysleli my, na Západe. Viete, ako to volajú Rusi? Vojna.
Otec v Moskve, syn v SIS
Vo vojne je dôvera spojencov kritickou súčasťou vlastnej obrany. Spravodajské informácie neprichádzajú automaticky s členstvom v NATO. Ak spojenci neveria riaditeľovi SIS, citlivé informácie službe nezveria. Tibor Gašpar zo Smeru obhajuje ruskú agresiu a v Moskve rokuje s predstaviteľmi Putinovho režimu. Jeho syn Pavol pritom riadi službu, ktorá má Slovensko pred operáciami toho istého režimu chrániť.
Podľa polície to bola práve SIS, ktorá mala upozorniť na prípravu útoku v Haniske už začiatkom júla. Odkiaľ však prvotná informácia prišla a kto ju získal, nevieme. Robiť z prekazenej sabotáže dôkaz, že kontrarozviedna činnosť SIS funguje bezchybne, preto stojí na vode.
Ficovi ruská karta pomohla späť k moci. Občania tejto krajiny však nemajú za jeho politické prežitie ručiť vlastnými životmi. V Haniske sa útok podarilo prekaziť. Na vyvodenie politickej zodpovednosti predsa nepotrebujeme ešte aj mŕtvych.
