Politik od Zoroslava Kollára postavil na Donovaloch chatu z eurofondov
Martin Halás, kandidát na starostu obce Donovaly za stranu Právo na pravdu, je spoluvlastníkom firmy ADL Group. Tá v tomto turistickom stredisku postavila luxusnú chatu, na ktorú získala dotáciu 445-tisíc eur z eurofondov, konkrétne z programu na rozvoj vidieka.
Halás si pred komunálnymi voľbami prihlásil v Donovaloch trvalý pobyt. Jeho oficiálna adresa je teraz v rekreačnej nehnuteľnosti, ktorú firma prenajíma.
„Nerozumiem, akú súvislosť má mať evidencia môjho trvalého pobytu s tým, či je nehnuteľnosť využívaná na ubytovanie a prenájom,“ odpovedal Halás na otázky.
Zákon ani dotačné pravidlá podľa dostupných informácií porušené neboli. Halás sa tak stal kandidátom na verejného funkcionára, ktorý v minulosti čerpal eurofondy na rekreačný objekt, v ktorom má dnes svoju súkromnú adresu.
Nehnuteľnosť na Donovaloch
Nehnuteľnosti Martina Halása na Donovaloch boli predmetom medializácie už skôr. V roku 2018 vyšiel článok o štyroch luxusných chatách, na ktoré poskytla eurofondové peniaze Pôdohospodárska platobná agentúra. Tému znova pripomenuli v roku 2024, keď Halás pôsobil ako poradca ministra financií Ladislava Kamenického.
Halás sa vtedy bránil, že na rozdiel od mnohých iných, často súkromných domov podporených z európskych peňazí, on svoju nehnuteľnosť naozaj prevádzkuje ako penzión. „To prenajímame, nájdete to na Bookingu,“ uviedol v roku 2024.
Zmluvy o poskytnutí dotácie vyžadovali, aby stavby slúžili ako ubytovacie zariadenie dostupné pre širšiu verejnosť s možnosťou komerčného rezervovania izieb. Pravidlá Európskej únie vyžadujú dodržanie takzvaného obdobia udržateľnosti, štandardne päť rokov od ukončenia projektu. Počas tohto obdobia musí každý poberateľ dotácie zachovať pôvodný účel stavby a prevádzkovať deklarované služby.
Halás tvrdí, že všetky požiadavky splnil. „Počas celej doby boli rešpektované podmienky vyplývajúce zo zmluvy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Projekt, zmluvy s PPA boli podpísané pred viac ako 10 rokmi a päťročné obdobie udržateľnosti, počas ktorého bolo potrebné dodržiavať príslušné podmienky projektu, už dávno uplynulo. Napriek tomu je Horská chata Ostružiny aj naďalej využívaná na účel, na ktorý bola vybudovaná. Oba apartmány sú naďalej komerčne prenajímané,“ doplnil.
Formálne má pravdu, oba apartmány v chate si podľa informácií možno prenajať ešte aj v októbri. Od decembra je však dostupný iba jediný apartmán – presne od času, kedy by Halás v prípade volebného úspechu nastúpil na post starostu. Na otázku, prečo sa už jeden apartmán na decembrový termín prenajať nedá, neodpovedal.
Reakcia strany
Halás najprv redakcii nezdvíhal telefón a neodpisoval na správy. Odpoveď e-mailom zaslal až po tom, ako redakcia zaslala otázky strane Právo na pravdu, ktorej sa pýtala na názor Zoroslava Kollára na Halásovo prehlásenie trvalého pobytu do pôvodne eurofondovej chaty.
Strana názor vedenia či Zoroslava Kollára na prípad priblížiť nechcela. „Náš kolega Martin Halás vám poskytol odpoveď, ktorá je zároveň naším stanoviskom k tejto téme,“ odpovedala hovorkyňa strany Kristína Marčeková.
Halás sa v odpovedi vyjadril aj k Borisovi Kollárovi. „Z cestovného ruchu na Donovaloch podľa môjho názoru desiatky rokov prosperuje predovšetkým jedna osoba – Boris Kollár, bývalý predseda Národnej rady SR – a nie občania Donovál. Predpokladám, že práve to môže byť dôvod, prečo sa snažíte spochybniť moju kandidatúru,“ uzavrel.
Politická kariéra Martina Halása
Kariéra Martina Halása mala v minulosti množstvo zastávok. Ekonóm Halás už pred vyše dvadsiatimi rokmi figuroval v mnohých firmách z portfólia zbrojárskeho oligarchu Pavla Weissa. S rodinou Weissovcov bola spojená aj prvá kauza, v ktorej pred dvoma dekádami Halás figuroval – kauza levickej teplárne Leven.
s ktorou SPP v čase, keď v ňom pôsobil syn Pavla Weissa Ivan, podpísala zmluvu nevýhodnú pre štát, no výhodnú pre Leven. Zmluva bola predmetom mnohých právnych sporov a Leven v dôsledku sporov dokonca prestal platiť SPP za dodávky plynu. SPP však bol povinný teplárni plyn dodávať, aj keď firma za plyn neplatila. Halás firme Leven šéfoval v rokoch 2003 až 2006, nevýhodná zmluva bola podpísaná v roku 2004.
S Weissovcami boli spojené aj politické začiatky Halása, ktorý sa stal podpredsedom „novej“ SDĽ – politického projektu Weissovcov. Z týchto čias pochádza aj Halásova kritika strany Smer. „Ak sa dostane Smer do vlády, nepotrvá ani dva roky, kým sa tie tri či štyri skupiny vnútri tejto strany navzájom zožerú,“ vyhlásil Halás na tlačovej konferencii SDĽ v máji 2006.
Potom, ako bola jeho kritika strany Smer pred dvoma rokmi pripomenutá, skončil na svojom vtedajšom poste poradcu ministra Ladislava Kamenického a presunul sa do politickej mimovládky strany Hlas – Inštitútu sociálnej demokracie, ktorému šéfoval. Minulý rok sa Halás od Hlasu presunul k Zoroslavovi Kollárovi do strany Právo na pravdu.
