Zbabelí politici sú pre Slovensko väčšou hrozbou ako vojna, tvrdí vojnový reportér Forró
„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opisuje vojnový reportér Tomáš Forró šokujúce odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska.
V prvej epizóde podcastu V tieni vojny hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
V rozhovore sa venuje piatim kľúčovým témam: prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO; aký zmysel má nová Príručka prežitia; v čom spočíva psychológia krízy a úloha budovania komunitnej odolnosti; čo je najväčšou slabinou Slovenska v prípade konfliktu; a prečo je podkopávanie dôvery v štátne inštitúcie cieľom nepriateľských informačných operácií.
„To, čo sa deje priamo na fronte, už nepovažujem za tieň vojny – to je vojna v priamom prenose. Dnes môžeš byť päťdesiat či šesťdesiat kilometrov od línie kontaktu a dron ťa zasiahne na pokojnej civilnej ceste alebo pri čerpaní paliva na benzínke,“ hovorí Forró.
Na otázku, aký je jeho najsilnejší zmyslový vnem z vojny, odpovedá: „Prach. Pach prachu. Keď tam prídem, okamžite mám ním pokryté celé auto, veci aj seba. Ide o donbaský stepný prach.“
Písanie kníh o vojne je podľa neho formou očisty. „Keď zhromaždený materiál začne okolo mňa krúžiť a vytváram z neho príbeh, znova prežívam osudy tých ľudí aj to, čo som zažil ja. Vylial som do nej všetko bremeno, ktoré som v sebe nosil tri roky od začiatku invázie,“ uvádza.
Forró zdôrazňuje, že pripraviť sa treba na akékoľvek krízy. „Vojna je matkou všetkých kríz, pretože sa v nej spája väčšina samostatných hrozieb. Ak vieme zvládnuť vojnu, zvládneme aj iné druhy kríz,“ tvrdí s tým, že príkladom je viacdňový výpadok prúdu, pri ktorom prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie.
„Musíme si uvedomiť, že sa to týka aj nás. Svet, aký sme poznali – stabilný, predvídateľný a mierový –, sa mení na nestabilný a ohrozujúci. Jediné, čo môžeme robiť, je nezatvárať pred tým oči, ale pripravovať sa a adaptovať,“ dodáva.
Ako najlepší spôsob zvládnutia krízy vidí spoluprácu. „Poznať susedov v paneláku či na ulici, vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť – to zachraňuje celé komunity. Práve schopnosť udržať si normálny život aj počas bombardovania je spôsob, ako nad krízou vyhrať,“ hovorí.
Ukrajina je podľa neho akýmsi laboratóriom prežitia. „Musíme sa od nich učiť – nielen z toho, čo sa im darí, ale aj z ich chýb, za ktoré oni platia krvou. Slovensko má iné krízové riadenie, iný systém civilnej ochrany aj inú štruktúru spoločnosti,“ uzatvára Forró.
