Vymenili podnájom v Bratislave za exotický ostrov: Nemocnice sú ako päťhviezdičkové hotely
Silvia s manželom Lukášom a synom Sebastiánom žijú takmer dva roky na druhom najväčšom thajskom ostrove Koh Samui. Z bratislavského podnájmu sa presťahovali tisíce kilometrov ďaleko po dvoch krátkych návštevách Thajska.
„Keď sme začali ochutnávať miestnu kuchyňu a spoznávať domácich, pochopili sme, prečo Thajsko ľudia milujú. Človek tu okamžite chytí bezstarostný životný štýl a má viac času na rodinu,” hovorí Silvia.
Rozhodnutie odísť neprišlo zo dňa na deň. „Nechcem tvrdiť, že politika bola hlavným dôvodom nášho odchodu, pravdou však je, že sa nestotožňujeme so súčasným politickým smerovaním Slovenska,” uvádza opatrne.
V Bratislave si uvedomovali, že s manželom veľa pracujú a všetci sa za jedným stolom stretnú až večer. Čoraz častejšie sa rozprávali o tom, že ak by mali odísť žiť do zahraničia, malo by to byť práve teraz, kým je ich syn ešte malý.
O päť mesiacov opäť stáli na viedenskom letisku so zbalenými kuframi. Namiesto hotela si prenajali vilku a po dvoch týždňoch sa rozhodli odsťahovať natrvalo.
Silvia odišla z práce, kľúče z prenajatého bytu odovzdali majiteľovi a časť vecí uskladnili u rodičov v pivnici. „Z tých vecí už postupne ubúda, pretože viem, že ich potrebovať nebudem,” opisuje.
Sebastián si v medzinárodnej škôlke na ostrove našiel kamarátov takmer okamžite a naučil sa plynulo po anglicky. Okrem angličtiny sa v škole učí aj po thajsky a čínsky. Doma rodičia hovoria výhradne po slovensky.
Nový život nezačal úplne ideálne. Syn si rozbil hlavu tak, že mal dieru v čele. „Išli sme okamžite do nemocnice. Prekvapilo ma, že vyzerala ako päťhviezdičkový hotel,” spomína Silvia.
V nemocnici bolo najprv potrebné vykomunikovať krytie so zdravotnou poisťovňou. Thajskí lekári nezačnú robiť väčšie úkony, kým nemajú oficiálne potvrdené krytie.
„Keď poisťovňa schválila úhradu, lekárka sa pustila do práce. Vysvetlila mi, že synovi ide robiť vnútorné aj vonkajšie šitie, aby jazva bola čo najmenšia a najestetickejšia,” spomína.
Silvia absolvovala na Koh Samui aj zubársky zákrok. „V cene som mala vyberanie štichov, lieky, kontrolu a celé to vyšlo presne o polovicu menej ako v Bratislave,” dodáva.
Lekárka si neskôr myslela, že ich syn má buď šarlach alebo Kawasakiho chorobu. Keďže na ostrove nebol detský kardiológ, rodina sa rozhodla pre okamžitý letecký presun do Bangkoku.
V bangkockej nemocnici strávili desať dní. Počas celej hospitalizácie mohli byť obaja rodičia s ním na izbe s manželskou posteľou a vlastnou kúpeľňou.
„Keď syn ochorel, povedala som si, že budeme radšej v nemocnici v Thajsku, ako keby som to mala riešiť v našom zdravotníctve,” priznáva.
Po synovom vyzdravení si začali v cudzine budovať skutočný život. Prvým veľkým krokom bolo, keď Silvia začala sama šoférovať. Dnes má thajský vodičák na auto a manžel aj na motorku.
Postupne si osvojili aj miestne tradície. Počas thajského Nového roka Songkran si naplnia plastové pištole vodou a zapájajú sa do vodných bitiek.
Silvia s manželom plánovali otvorenie kozmetického salónu na ostrove, no thajská vláda zákonom chráni určité profesie výhradne pre svojich občanov. Kozmetické a kadernícke služby patria medzi ne.
„Nedávalo nám to finančne vôbec zmysel, takže sme to ani nezačali riešiť,” vysvetľuje, prečo sa rozhodla tohto sna vzdať. V budúcnosti sa chce venovať realitám, s ktorými pracovala už na Slovensku.
Najväčšiu položku v rodinnom rozpočte tvorí nákup európskych potravín. „V Bratislave by ma jeden veľký nákup stál toľko, čo tu mesačné stravovanie na ulici,” hovorí Silvia.
Na Slovensko sa chcú pravidelne vracať. Napriek tomu, že v Thajsku sa už cítia ako doma, priznáva, že na slovenské ceny veľmi rýchlo zabudli.
„Toto je naša cesta, pre ktorú sme sa rozhodli a rozumiem, že nie je úplne pre každého. Uvidíme, či sa ešte vrátime niekedy natrvalo na Slovensko,” zamýšľa sa.
