MMF varuje pred rizikami umelej inteligencie
Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite varuje, že súčasný optimizmus na akciových trhoch a ošiaľ okolo umelej inteligencie (AI) stoja na hlinených nohách. Globálnej ekonomike podľa odborníkov hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Prvou z nich je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by podľa MMF mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Firmy investujú do umelej inteligencie obrovské sumy, pričom si na to vo veľkom požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier, medzi ktorých patria aj firmy z takzvanej Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla.
Ak sa ukáže, že návratnosť týchto investícií bude pomalšia alebo nižšia, než sa čakalo, investori svoje peniaze stiahnu. Takýto vývoj by následne oslabil hodnotu nahromadeného dlhu v rámci týchto transakcií.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš masívne investície do umelej inteligencie zatiaľ vníma skôr ako prirodzenú súčasť technologického rozvoja, avšak uznáva, že so sebou prinášajú čoraz výraznejšie finančné riziká. Upozorňuje, že podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Hoci tieto spoločnosti disponujú silnými súvahami a vysokou ziskovosťou, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú, čo zvyšuje potrebu dlhového financovania.
Najväčším rizikom však podľa neho nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií. Pokiaľ by sa očakávané ekonomické prínosy umelej inteligencie nenaplnili, mohlo by dôjsť k výraznému prehodnoteniu akciových valuácií. V porovnaní s takzvanou dot-com bublinou z roku 2000 je však podľa neho zásadný rozdiel v tom, že dnešný technologický boom stojí najmä na vysoko ziskových spoločnostiach s etablovanými podnikateľskými modelmi.
Riziká navyše zvyšuje koncentrácia investícií a vzájomná finančná prepojenosť AI spoločností. MMF v tejto súvislosti identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci takzvaných kruhových finančných vzťahov.
Rast výnosov štátnych dlhopisov
Ďalším rizikom je podľa MMF nárast výnosov štátnych dlhopisov, k čomu dochádza v dôsledku obnovených inflačných tlakov spôsobených vyššími cenami energií, obavami o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejším než očakávaným hospodárskym rastom. Je možné, že výnosy dlhopisov sa opäť približujú k úrovniam zaznamenaným pred globálnou finančnou krízou, keď boli rast a inflácia vyššie než v desiatych rokoch 21. storočia.
Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov štátnych dlhopisov by sa mohli podľa MMF prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu. Masívny dopyt po kapitáli v USA podľa analytika spoločnosti Finax Patrika Kindla primárne ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu, čo vytvára tlak na rast výnosov, keďže o ten istý kapitál súťažia firmy, vláda aj zahraniční investori.
Časom sa tento efekt cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy, keďže americké dlhopisy sú stále vnímané ako bezrizikové a odvíja sa od nich celkové globálne nastavenie sadzieb. Pre európsky trh sú však podľa jeho slov naďalej kľúčové najmä domáce sadzby stanovované ECB a celková menová politika v eurozóne. Z tohto dôvodu zatiaľ odborník neočakáva výrazný negatívny vplyv na európske vládne alebo korporátne dlhopisy.
Kybernetické útoky a odporúčania MMF
Poslednou veľkou hrozbou sú podľa menového fondu kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Svet financií je dnes takmer kompletne digitálny, útoky hackerov sú čoraz agresívnejšie a softvérové firmy často nestíhajú tieto bezpečnostné diery opravovať.
Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby. Nebezpečenstvo je obzvlášť akútne v prípade, ak útok zasiahne významnú finančnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu, čo by umožnilo šírenie narušenia v rámci čoraz viac prepojeného finančného systému.
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu podstatne menej priestoru na záchranné balíky než v minulosti. Odporúča preto tri prioritné kroky: dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť prostredníctvom povinného hlásenia incidentov a testovania inštitúcií. Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali podľa fondu využiť súčasné relatívne priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv, kým nepriaznivé trendy naplno nezasiahnu trhy.
