Bezpečnostná rada SR rieši staré správy, Rusko v nich ako hrozba nefiguruje
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli ruské hybridné útoky, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025. Tie sa zameriavajú najmä na extrémizmus, Rusko v nich ako bezpečnostná hrozba nefiguruje.
Zatiaľ čo Správa o bezpečnosti SR za rok 2023 priamo označovala Rusko za bezpečnostnú hrozbu, v novších správach za roky 2024 a 2025 už Rusko ako hrozba uvedené nie je. Správa za rok 2024 sa na rokovanie dostáva takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, hoci v pripomienkovom konaní bola už v júni 2025.
Analytik: Chýba politická vôľa, nie kapacity
Bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute upozorňuje, že slovenská bezpečnostná rada dokáže reagovať rýchlo, no chýba politická vôľa. Pripomína, že v marci 2024 sa rada mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve.
„Slovenská vláda neberie hybridnú vojnu ako realitu, v ktorej sa Európa nachádza, ale skôr ako nepodstatnú tému, ktorú odsúva na koniec vládnych priorít,“ hovorí Zahorjan. Podľa neho jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020.
„Kým susedné štáty zverejňujú hodnotenia hrozieb na aktuálny alebo nasledujúci rok a jasne pomenúvajú hrozby, my si čítame správu dva roky starú,“ konštatuje analytik. Podľa neho tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál spojencom v NATO a EÚ aj ruským spravodajským službám.
„Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov,“ varuje Zahorjan.
Riešením je obnovenie kapacít a včasné správy
Analytik navrhuje obnoviť kapacity štátu na boj proti hybridným hrozbám, ktoré vláda v minulosti zrušila, a zabezpečiť reálne fungovanie výboru pre hybridné hrozby. Bezpečnostné správy by mali vznikať včas, jasne pomenúvať zdroje hrozieb a obsahovať konkrétne opatrenia.
„Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí Zahorjan. Podľa neho musí vláda aktívnejšie spolupracovať s partnermi v EÚ a NATO a prestať zľahčovať hrozby zo strany Ruska. „Kým bude politická vôľa chýbať, ani najlepšie opatrenia na papieri Slovensko neochránia,“ uzatvára.
Európa čelí hybridným útokom, obavy z obetí rastú
Európa v posledných dňoch čelí ďalším bezpečnostným incidentom. Pri dronových útokoch v Čiernom mori pri pobreží Bulharska zostáva po útokoch z 13. októbra nezvestných jedenásť námorníkov, ďalších desať je nezvestných po útoku zo 6. októbra. Kto za útokmi stojí, zatiaľ nie je známe.
Podľa portálu Politico sa veľvyslanci všetkých 27 členských štátov EÚ v priebehu posledných týždňov stretli, aby diskutovali o „najhoršom možnom scenári“, teda rozsiahlom hybridnom útoku s viacerými obeťami na životoch. Rokovania prebiehali v obmedzenom režime, bez mobilných telefónov či asistentov diplomatov.
Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať zo Slovenska.
Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných zistení spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorý slovenská polícia zmarila. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
