Nestrašme treťou svetovou, tvrdia progresívci. Uhrík varuje pred vojnou, Smer mlčí
Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom odpovedali na otázky o rastúcich bezpečnostných incidentoch v členských krajinách Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Jediná politická strana, ktorá na otázky neodpovedala, bol Smer.
V Poľsku nedávno vyvolali poplach opakované narušenia vzdušného priestoru ruskými raketami a dronmi operujúcimi v bezprostrednej blízkosti východného krídla NATO, ktoré nútili spojencov k okamžitej mobilizácii stíhacieho letectva. Bulharsko zase opakovane čelí nálezom trosiek bezpilotných lietadiel s výbušným nákladom na čiernomorskom pobreží. Tieto udalosti západné bezpečnostné zložky nevnímajú ako náhodné technické zlyhania, ale ako systematické testovanie odolnosti spojencov.
Progresívne Slovensko: Nehovorme o tretej svetovej
Europoslanci za Progresívne Slovensko považujú za nepravdepodobné, že by Rusko vojensky priamo napadlo Slovensko, a odmietajú vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Upozorňujú však, že vojna nemusí mať len podobu otvoreného ozbrojeného konfliktu. Podľa nich Putinovo Rusko vedie proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov a špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže sú jej pokračovaním. Pripomenuli augustový prípad pri Prešove, kde bol zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov.
Podľa progresívcov tieto útoky nie sú náhodné a ide o koordinovanú kampaň Ruska s cieľom oslabiť jednotu spojencov a ich ochotu podporovať Ukrajinu. Rusko podľa nich nedosahuje svoje ciele na ukrajinskom bojisku, a preto sa snaží zastrašiť tých, ktorí Ukrajine pomáhajú. Ako príklad uviedli Nemecko, ktoré oficiálne označilo Rusko za pôvodcu letného pokusu o útok na letisku v Lipsku a oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne.
Slovensko by podľa nich malo hrozbu nahlas pomenovať, urýchliť zavádzanie európskych pravidiel na skrátenie povoľovania obranných projektov, posilniť vlastnú odolnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja s dezinformáciami a zapojiť slovenské firmy do európskej obrany. Za kľúčovú označili jednotu a podporu Ukrajiny.
Miriam Lexmann (KDH/EPP): Je to vážne varovanie
Europoslankyňa Miriam Lexmann považuje incidenty za vážne varovanie. Podľa nej Rusko svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a nie je ochotné začať o ňom rokovať. Uviedla, že na túto tému rokovala s poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorskim aj s talianskym ministrom Antoniom Tajanim.
Zdôraznila, že ľudia vo východnej časti Poľska už zažili situácie, keď sa museli skrývať v úkrytoch pred dronovými hrozbami, a po útokoch na lode v bulharských vodách desiatky rodín čakajú na informácie o nezvestných námorníkoch. Zvyšujúca sa intenzita a formy incidentov podľa nej jasne ukazujú, že sú zámerné a koordinované.
Slovenská vláda by podľa Lexmann mala o mieri nielen hovoriť, ale aj konať. Spochybňovanie článku 5 NATO či nová slovensko-ruská komisia podľa nej neprispievajú ani k bezpečnosti, ani k mieru. Očakáva intenzívnejšiu prácu na ochrane východnej hranice EÚ.
Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený): Obávam sa toho
Europoslanec Branislav Ondruš uviedol, že incidenty sleduje s obavami a potvrdzujú jeho kritiku prístupu EÚ a väčšiny členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. Podľa neho politika sankcií a posilnenia konfrontácie zlyháva, keďže EÚ nedokáže oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu.
Za schodnejšiu cestu považuje diplomatické aktivity na zmiernenie napätia. Pripustil, že to nepôjde jednoducho ani rýchlo a bude to znamenať minimálne zmrazenie vojny na Ukrajine na dosiahnutých frontových líniách. Slovensko podľa neho nemá kapacitu dosiahnuť prelom výlučne vlastnou aktivitou, preto musí na pôde EÚ presadzovať spoločné otvorenie diplomatických rokovaní s Ruskom a zapojenie USA a Číny.
Milan Uhrík (Republika/ESN): Musíme reagovať
Líder hnutia Republika Milan Uhrík uviedol, že ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, treba na to adekvátne reagovať, no netreba podliehať paranoji. Pripomenul, že mnohé incidenty pôvodne pripisované Rusku sa napokon spájajú s Ukrajincami.
Podľa Uhríka sa skôr treba obávať, že EÚ a NATO je už vo vojne s Ruskom. Hoci žiadny štát EÚ ani NATO nebol Ruskom napadnutý, krajiny EÚ prijali voči Rusku agresívne sankcie a dodali Ukrajine zbrane a spravodajské informácie. Vyjadril obavu, že pri takejto politike eskalácie môže konflikt prerásť do veľkej vojny.
Bezpečnostné zložky by podľa neho mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
