VyVážené fakty o migrácii pomáhajú odzbrojiť radikálov, tvrdí ekonóm Jean-Robert Tyran
Ľudia musia mať pocit, že im hovoríte pravdu. To sa podľa ekonóma Jeana-Roberta Tyrana nedá dosiahnuť jednostranným pretláčaním jednej verzie reality. Profesor pôsobí na Viedenskej univerzite a dlhodobo skúma, ako sa ľudia rozhodujú a ako otázka migrácie vplýva na radikálnu pravicu.
Vo svojom výskume sa zameral na voličov radikálnej pravice a ich reakcie na informácie o vplyve imigrantov na sociálny štát. Účastníkom prezentoval závery empirickej štúdie, ktorá ukazuje, že migranti môžu byť pre štát záťažou, ale aj prínosom.
Jednostranné informácie radikalizujú, vyvážené pomáhajú
Keď výskumníci ukázali pravicovým voličom iba negatívny záver, ich odmietavý postoj sa ešte viac zradikalizoval. Pri samotnom pozitívnom závere nedošlo k zmene názoru, voliči informácii neverili.
Zlom nastal pri tretej skupine, ktorej boli predstavené oba závery vyvážene. Radikálnejší voliči začali imigráciu podporovať viac, pretože získali dôveru, že vedci nepostupujú ideologicky. Podľa Tyrana je preto pre médiá aj vedu kľúčové prinášať vyvážené a dôveryhodné informácie.
Prednáška pred dánskou kráľovnou
Tyran pôsobil v Dánsku, kde ako behaviorálny ekonóm skúmal kooperáciu. Pomocou online experimentu prepojeného s úradnými registrami získal reprezentatívnu vzorku dvetisíc Dánov pri zachovaní ich anonymity. Projekt neskôr prezentoval na slávnosti Kodanskej univerzity v prítomnosti kráľovnej Margaréty.
Politici myslia krátkodobo, inštitúcie majú brzdiť deficity
Podľa Tyrana majú vlády často motiváciu míňať viac, než vyberú na daniach, pretože ich za to voliči okamžite nepotrestajú. Ako príklad uviedol Francúzsko, ktoré hospodárilo s deficitom kontinuálne 53 rokov. Riešením sú podľa neho silné inštitucionálne mantinely, akým je švajčiarska dlhová brzda, ktorú si občania odhlasovali v referende.
Korupcia je aj stav mysle
Tyran zdôraznil, že formálne zákony nestačia, ak ľudia nechápu ich zmysel. Ako príklad uviedol korupciu, ktorá je podľa neho predovšetkým stavom mysle. Pripomenul aj svoju skúsenosť z Rakúska, kde pred rokmi videl rozsiahly plagát s tvárou ministra obrany pred ministerstvom. Takéto využitie verejných peňazí by podľa neho vo Švajčiarsku vyvolalo okamžité pobúrenie.
Migrácia potrebuje cielené riadenie
Väčšina štúdií podľa Tyrana ukazuje, že imigrácia je vo všeobecnosti prospešná, záleží však na konkrétnych okolnostiach. Ako príklad problematickej situácie uviedol sýrsku vlnu, keď do Nemecka prišiel viac ako milión ľudí bez znalosti jazyka a často s nízkou kvalifikáciou. Politickým dôsledkom bolo podľa neho posilnenie strany AfD.
Európa podľa neho nemá racionálnu migračnú politiku. Azylový systém vznikol v 19. storočí pre úzku skupinu politicky prenasledovaných ľudí. Dnes by mala mať cielenú politiku napríklad voči Afrike, ktorá je demografickou budúcnosťou sveta. Ako príklady racionálne riadenej imigrácie uviedol Kanadu a Singapur.
Kultúrne obavy prevažujú nad ekonomickými
Výskumy podľa Tyrana naznačujú, že väčší strach vyvolávajú kultúrne faktory než ekonomické obavy. Skutočným dlhodobým problémom je podľa neho organizácia hostiteľskej spoločnosti tak, aby imigranti dostali správne motivácie. Ak ľudia prichádzajú cez azylový systém, v ktorom oficiálne nesmú pracovať, nemajú dôvod učiť sa jazyk či stať sa vzornými občanmi.
Tyran preto odporúča mať kontrolovanú, nie úplne otvorenú migráciu, a zároveň vytvoriť podmienky, aby sa legálne prichádzajúci cítili vítaní. Dôležité je aj odstrániť štrukturálnu diskrimináciu, aby ľudia s migrantskými koreňmi mali rovnaké šance a mohli byť na svoju krajinu hrdí.
