Viktor Orbán na čele OSN? USA chcú údajne získať podporu Ruska a Číny, Tusk sa len zasmial
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán by sa podľa informácií amerického denníka The Wall Street Journal mohol stať kandidátom na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa má mať záujem presadiť Orbána na túto pozíciu.
Súčasnému šéfovi OSN Antóniovi Guterresovi sa na konci roka končí funkčné obdobie. Spojené štáty zatiaľ oficiálne nepodporili žiadneho kandidáta a ani jeden z doterajších uchádzačov si nezabezpečil potrebnú podporu v Bezpečnostnej rade OSN. Kandidát na úspech potrebuje najmenej deväť z pätnástich hlasov a nesmie naraziť na veto žiadneho z piatich stálych členov.
Podľa amerického denníka by Orbán mohol byť spoločným kandidátom hneď troch svetových veľmocí – Spojených štátov, Číny a Ruska. Washington mal o tejto možnosti rokovať s Moskvou aj Pekingom, pričom obe krajiny sa k návrhu údajne postavili pozitívne. Oficiálna dohoda však zatiaľ neexistuje.
Orbán v apríli utrpel volebnú porážku a naďalej stojí na čele dnes už opozičnej maďarskej strany Fidesz. Z verejného života sa do istej miery stiahol a k voličom sa prihovára predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí. Domov čelí viacerým problémom – okrem prehry vo voľbách postupne vyplávali na povrch nové zistenia a kauzy z obdobia jeho vlády. Zadržaní už boli dvaja bývalí ministri Fideszu a najnovšie aj bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky György Matolcsy, blízky Orbánov spojenec.
Orbán počas svojich 16 rokov pri moci čelil čoraz väčšej kritike za autoritárske praktiky, či už išlo o podmanenie si verejnoprávnych médií, rozsiahle čistky v kultúre alebo zásahy do ďalších oblastí verejného života. Jeho vzťahy s Donaldom Trumpom však boli dlhodobo mimoriadne pozitívne. Niekoľko dní pred kľúčovými parlamentnými voľbami v Maďarsku dokonca prišiel Orbána osobne podporiť americký viceprezident J. D. Vance.
Orbán sa aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snažil udržiavať pragmatické vzťahy s Moskvou. Jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó bol častým návštevníkom Ruska a ako ukázali zistenia investigatívnych novinárov, s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom mal konzultovať aj otázky protiruských sankcií. Szijjártó tak podľa týchto zistení pôsobil ako akási spojka Kremľa v Európskej únii, ktorá Moskvu informovala o dianí a rokovaniach v Bruseli.
Okrem Ruska však Orbán udržiaval mimoriadne blízke vzťahy aj s Čínou. Maďarsko sa počas jeho vlády stalo jedným z hlavných európskych centier výroby čínskych elektromobilov. Automobilka BYD sa dokonca rozhodla postaviť svoju prvú európsku továreň na osobné automobily práve v maďarskom Segedíne. Spolu s týmito investíciami sa prehĺbila aj bezpečnostná spolupráca medzi oboma krajinami – Orbánova vláda v roku 2024 podpísala s Pekingom dohodu, ktorá umožňuje čínskym policajtom hliadkovať na maďarskom území spolu s miestnou políciou. Táto dohoda vyvolala obavy z rastúceho čínskeho vplyvu v krajine.
Po Orbánovej volebnej porážke sa jeho bývalý minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prekvapivo vzdal svojho poslaneckého mandátu a sadol si na vysokú manažérsku pozíciu práve v čínskej automobilke BYD. Ide pritom o tú istú automobilku, ktorej miliardovú investíciu do Maďarska pomáhal Szijjártó ešte ako minister zahraničných vecí osobne vybavovať s Čínou.
Novinári oslovili aj viacerých európskych lídrov s otázkou, čo si myslia o informácii, ktorú priniesol americký denník The Wall Street Journal. Poľský premiér Donald Tusk sa na otázke o možnej Orbánovej kandidatúre zasmial. „Ešte prednedávnom mal byť Orbán šéfom Európskej komisie. Aj táto informácia mi príde rovnako vtipná ako tá prvá fáma,“ povedal Tusk.
Orbán mal napäté vzťahy s viacerými európskymi lídrami vrátane poľského premiéra. Obrovské nezhody medzi Maďarskom a Poľskom, najmä v otázke Ruska a vojny na Ukrajine, výrazne komplikovali aj fungovanie Vyšehradskej štvorky. Spolupráca medzi krajinami tak v posledných rokoch Orbánovej vlády nefungovala tak, ako by si jej lídri predstavovali.
