Komik naložil koalícii: Taraba či Šimkovičová satiru nezvládajú
Bývalá tvár politickej satiry a zakladateľ zoskupenia Silné reči Ján Gordulič po rokoch vymenil pódium za pozíciu manažéra. Upozorňuje, že ľudia, ktorých do funkcií katapultovala len strana, satiru nezvládajú, pretože tušia, že ich moc nemá pevné základy.
Pri príležitosti uvedenia jeho novej divadelnej hry Pravda v háji hovoril o limitoch humoru, stave polarizovanej spoločnosti aj o spomienkach na Ťažký týždeň.
Politika je dnes sama smiešna
Podľa Gorduliča sa zmenilo hlavne to, že dnes robia humor samotní politici. Kedysi tvorcovia vymýšľali, ako z reálnej udalosti urobiť vtip. Dnes robia vtipy priamo politici a otázkou zostáva, čo sa k tomu dá ešte pridať a ako to zasadiť do kontextu.
Politici podľa neho nechcú humor vytvárať zámerne. Polovica ľudí sa na tom nesmeje a druhá polovica tvrdí, že si z nich robia srandu. Nerobia to preto, aby to bolo smiešne, ale vždy to tak vypáli.
Katapultovaní politici satiru nezvládajú
Diktátori, ľudia pri moci a najmä tí, ktorých do funkcií doslova katapultovalo — ako Tomáš Taraba, Matúš Šutaj Eštok či Martina Šimkovičová — to podľa Gorduliča veľmi nezvládajú. Tušia totiž, že ich moc nemá pevné základy.
Nejde o prípad, keď človek na sebe celý život makal, vypracoval sa a teraz chce niečo vrátiť spoločnosti. Strana ich jednoducho dosadila do pozície a keď si z nich niekto robí srandu, znevažuje ich funkciu. Nemajú nič iné, čoho by sa chytili, preto humor nemajú veľmi v láske.
Hranice humoru
Pre Gorduliča platia dve základné pravidlá. Prvým je nerobiť si srandu z vecí, za ktoré ľudia nemôžu — z toho, ako vyzerajú, či je niekto na vozíčku alebo aký má telesný prejav. Pravidlo číslo jedna teda znie: robiť si srandu z toho, čo ľudia robia, nie z toho, akí sú.
Druhé pravidlo hovorí, že čím je vtip drsnejší, tým musí byť vtipnejší. Najhoršie je, keď je niekto len drsný, vulgárny či xenofóbny, no chýba tomu vtip.
Od umelca k manažérovi
Silné reči povedie Gordulič takmer dve dekády. Začínali s jedným vystúpením mesačne, dnes ich organizujú 25 až 30 mesačne. V súbore má 18 komikov, pričom väčšina z nich dokáže zo stand-upu plnohodnotne vyžiť.
V európskom meradle to považuje za unikát. Nevidel inú skupinu s 18 členmi, kde by 15 ľudí dokázalo zo stand-upu pokryť väčšinu svojich životných nákladov.
Ako manažér sa venuje stratégii a kreatíve, pódiovú časť musel obmedziť. Od septembra sa mu darí vystupovať každé dva až tri týždne a písať si nový materiál.
Nová hra o polarizovanej spoločnosti
V novembri spúšťa divadelnú hru Pravda v háji. Inšpiráciou boli sociálne siete a fakt, že každý vidí inú realitu, aj anexia Krymu v roku 2014, keď neoznačení ozbrojenci obsadzovali úrady.
Príbeh zasadil na východné Slovensko. Pre človeka zo západu je východ vzdialený a väčšina ľudí nemá priamu osobnú skúsenosť. Hra ukazuje, ako rodina reaguje pod tlakom vonkajších okolností — krízové udalosti podľa neho obnažujú charaktery.
Pri rešerši sa rozprával s vojnovou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá mu poskytla inšpiráciu pre postavu mamy aj kontext spravodajského chaosu pri obsadzovaní Krymu.
