Slovensko čelí tlaku na verejné financie, úroky z dlhu dosiahnu štyri miliardy eur ročne
Deficit štátneho rozpočtu zostáva aj po troch kolách konsolidácie na úrovni približne piatich percent HDP. Rovnaká úroveň sa pritom plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Upozornil na to dátový analytik Ivan Bošňák s tým, že verejnosť nevníma riziko zadlžovania a časť spoločnosti z rozpočtu priamo profituje.
Podľa Bošňáka dlh štátu vzrástol za súčasnej vlády o 30 miliárd eur. Ročne sa podľa neho zvyšuje o osem až desať miliárd eur. Kým v rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 percenta, dnes sú sadzby pri nových dlhopisoch okolo 4,5 percenta. V roku 2023 štát na úrokoch zaplatil 1,4 miliardy eur, v súčasnosti je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur. V roku 2029 by to mohli byť štyri miliardy eur ročne.
Suma štyri miliardy eur predstavuje podľa analytika hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov. Štát tak bude musieť podľa neho škrtať investície, čo sa dotkne opráv ciest, mostov, železníc, škôl aj dostavby nemocníc. Upozornil, že ak sa infraštruktúra neopraví v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy, už sa to neopraví vôbec.
Analytik poukázal aj na pokles čistých príjmov z Európskej únie. Kým doteraz Slovensko dostávalo tri až štyri miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta len so 400 a 300 miliónmi eur. Pripomenul tiež, že o novom rozpočte EÚ sa začínajú tvrdé vyjednávania a z Nemecka zaznievajú hlasy o možnom znížení kohéznych fondov pre menej rozvinuté krajiny.
Prognózy ministerstva financií sú podľa Bošňáka príliš optimistické. Na roky 2025 a 2026 rezort predikoval rast cez dve percentá, v skutočnosti je to menej ako jedno percento. Opierať rast 5,5-miliónovej krajiny o domáci dopyt považuje za nelogické. Pripomenul, že v zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov vo veku 20 až 65 rokov, ktorí tam platia odvody, a že Slovensko má 150-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ktorí majú problém dochádzať za prácou z okresov ako Sabinov, Snina či Stropkov.
Ako recept uviedol sústredenie sa na rast HDP a tvorbu pridanej hodnoty, okamžité zrušenie transakčnej dane, boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek či zjednodušenie daňového systému. Plošná energopomoc by sa podľa neho mala skončiť a nahradiť adresným testovaním príjmov a majetku, ako to funguje v Česku. Potrebné je podľa neho aj prepustiť približne 50-tisíc ľudí zo štátneho sektora do súkromného biznisu.
V oblasti dôchodkov upozornil, že priebežný pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Penzijný systém podľa neho vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, pričom reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len desať miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, no reálny deficit poisťovne je päť miliárd eur ročne. Očakáva posun dôchodkového veku na 70 rokov.
Bošňák zároveň varoval, že ak sa reformy neurobia samy, tlak na zmeny príde od zahraničných veriteľov. Pravdepodobnosť, že reformy urobia samotní politici, odhadol voči zásahu investorov na jeden ku desiatim. Podľa jeho slov si budú musieť utiahnuť opasky všetci – mestá, firmy, zamestnanci verejnej správy aj dôchodcovia.
