Nad Oleškami utíchla paľba, humanitárna misia sa začala
Nad okupovaným ukrajinským mestom Olešky na ľavom brehu rieky Dneper v utorok skoro ráno utíchla paľba. Zastavenie bojov potvrdil ukrajinský ombudsman aj ruské ministerstvo obrany. Podľa šéfa poslaneckého klubu Sluha ľudu Davyda Arachamiju má prímerie v Oleškách potrvať do 1. novembra. „Ide o najväčšiu deeskaláciu od roku 2022,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.
Ešte pred mesiacom sa zdalo, že zúfalá situácia v okupovanom meste nemá konca. Z Olešiek prichádzali správy o hladovaní miestnych ľudí, ktorí boli nútení jesť divoké zvieratá a pridávať do polievok trávu. Ukrajinský verejný ochranca práv Dmytro Lubinec upozorňoval, že ukrajinská strana má pripravené zoznamy ľudí na evakuáciu a armáda je pripravená stopnúť paľbu, no ruská strana si dávala načas s potvrdením humanitárnej misie.
Priebeh humanitárnej misie
Prímerie a prevoz ľudí bezpečným koridorom si pod záštitu vzala prvá dáma USA Melania Trump. Podľa Lubinca, ktorý bude podľa šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Budanova koordinovať procesy priamo na mieste, má misia prebiehať postupne: najskôr sa zabezpečí režim ticha, do Olešiek sa doručí humanitárna pomoc a následne sa zabezpečí voľný pohyb osôb z mesta.
Ktorou trasou ich vyvezú?
Presné trasy evakuácie nie sú verejne známe. Najkratšia by viedla cez rieku Dneper, Olešky sú vzdialené len deväť kilometrov od slobodného ukrajinského územia na pravom brehu. Táto trasa však neprichádza do úvahy, keďže by obe armády museli odmínovať časť brehov aj vodnú cestu. Ľudia zapojení do záchrannej misie tvrdia, že evakuácia sa uskutoční 29. októbra prostredníctvom autobusov, z čoho vyplýva, že misia prednostne ráta s pozemnou trasou.
V hre sú tri smery: na západ do mestečka Hola Prystaň a následne cez Skadovsk na anektovaný Krym, na juhovýchod do mesta Radensk, alebo na východ k Novej Kachovke, odkiaľ by sa evakuovaní cez okupovanú časť Záporožskej oblasti dostali do Mariupola a ďalej do Ruska.
Informačné vákuum a zamínované cesty
Chersonská novinárka Jevhenija Virlyč pripomína, že rozhodovanie ľudí o tom, či zostať na okupovanom území, v Rusku alebo podniknúť dlhú cestu na Ukrajinu, môže ovplyvňovať informačné vákuum, v ktorom žili niekoľko rokov. „Rusi to budú využívať. Som presvedčená, že im budú podsúvať svoje idey, kam sa majú evakuovať,“ uviedla pre Rádio NV.
Ukrajinská dobrovoľníčka Ksenija Archipovová, ktorá sa evakuáciou zaoberá od povodní v roku 2023, upozornila, že niektorí obyvatelia sa vydali z mesta na vlastnú päsť. „Včera sa viacerí vybrali pešo po potraviny do Radenska. Dvaja z nich – muž a žena – narazili na mínu. Prežili, črepiny im vybrali, no dokazuje to, že nič neodmínovali,“ opísala situáciu na sociálnej sieti. Zamínované cesty a neustála kontrola ruských dronov v uplynulých mesiacoch neumožňovali riadne dodávky potravín či liekov do okupovaného mesta.
Svedectvo rodiny, ktorá utiekla
Pred niekoľkými týždňami sa z Olešiek podarilo evakuovať rodinu, s ktorou sa zhovárala novinárka agentúry Reuters. Päťdesiatpäťročný Vitalij, ktorý z mesta utiekol so svojou manželkou a 13-ročným synom pred hladom, vyslovil pochybnosti, že humanitárna misia prebehne podľa plánu. „Vážim si Melaniu Trump, ale ona nemá nijaký vplyv na diktátora Putina,“ povedal.
Muž upozornil aj na katastrofálnu situáciu s potravinami. Jeho trojčlenná rodina mala počas posledných týždňov na deň len zaváraninový pohár ryže alebo pohánky, z času na čas si dopriali uhorku či paradajku s portulakou. Rodina vyšla z Olešiek na vlastnú päsť v skupine ôsmich ľudí a cez frontovú oblasť kráčala 20 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk. Z domu si vzali len jesenné oblečenie, plyšovú hračku a niekoľko rodinných fotografií.
