Slovenka vymenila kariéru novinárky za život pri Čiernom mori
Valika Holinková pochádza z východného Slovenska, no už 26 rokov žije vo Varne na pobreží Čierneho mora. Do Bulharska sa vydala za plavčíka Lubena, ktorého spoznala na letnej dovolenke v Albene. Vtedajšiu situáciu v krajine opisuje ako šok.
Pred odchodom do zahraničia sa v Československu živila slovom. Pracovala ako novinárka v košickom Korzári, začínala v kultúrnej rubrike a neskôr sa venovala kriminálnym témam. Mala 32 rokov a túžila sa usadiť a založiť rodinu. Keďže sa jej to na Slovensku nedarilo, so žartom si vravela, že skúsi hľadať manžela v zahraničí.
Príbuzní jej bulharského partnera neprijali. Mladý pár sa ocitol v podnájme a čoskoro prišlo tehotenstvo. Spočiatku žili na Slovensku, no na konci 90. rokov ich dobehli finančné problémy. Luben po zdĺhavom vybavovaní povolenia na pobyt pracoval načierno za minimálnu mzdu, a tak sa rodina rozhodla vrátiť do Bulharska, kde boli ceny nehnuteľností veľmi nízke.
Keď mal syn sedem mesiacov, presťahovali sa natrvalo. Kým si hľadali bývanie vo Varne, žili u Lubenových rodičov na dedine. Dom sa im nájsť nepodarilo, a tak sa napokon usadili v dedinke Kičevo asi desať kilometrov od Varny. Valika spočiatku poznala len priateľky svojej svokry, no situácia sa začala meniť, keď prekonala jazykovú bariéru. Bulharčinu sa naučila tak dobre, že si spravila aj prekladateľský kurz.
Aj keď Bulhari podľa nej pôsobia na prvý pohľad chladne, len čo si niekoho pustia k telu, sú veľmi srdeční a pohostinní. Návštevu nikdy neodbijú obloženými chlebíčkami či kávou. Fľašu tradičnej pálenky rakije vyťahujú pri každej príležitosti, no vidieť opitého človeka na ulici nie je vôbec bežné.
Viac ako ťažký jazyk či stolovanie ju prekvapilo výrazné špecifikum v tamojších rodinných vzťahoch. Podľa jej slov je každý syn mamin miláčik a na prvom mieste je u nich mama, až potom manželka a vlastná rodina. Aj preto si musela striktne vydupať, že svokra s nimi bývať nebude. Synovi dali meno podľa bulharského zvyku, vnúčatá totiž meno dedia po starých rodičoch. Ich syn sa volá Elia Peter.
Keď syn začal chodiť do škôlky, Valika si začala hľadať novú prácu. Začínala ako sprievodkyňa pre slovenských a českých turistov na Zlatých pieskoch, v letovisku Svätý Konštantín a Helena či v Albene. Neskôr pracovala 16 rokov ako delegátka. Všetko sa zmenilo, keď sa zrušili priame charterové lety do Varny a lietalo sa už len do Burgasu. Záujem o severné pobrežie prudko klesol, a tak začala pracovať ako telefonická asistentka. Neskôr jej ponúkli miesto konateľky firmy, ktorá v Bulharsku podniká v energetike. Hoci bola energetika úplne mimo jej záujmu, prijala to a robí to už 12 rokov.
Vstup do Európskej únie v roku 2007 Bulharsku podľa jej slov veľmi pomohol. Opravili sa cesty, staré budovy a príchod zahraničných supermarketov priniesol inú kultúru predaja. Bulharský vidiek sa tiež zmenil na nepoznanie. V ich dedine, kde žije tisíc obyvateľov, je niekoľko anglických rodín, susedov majú zo Švajčiarska či Nemecka a cudzinci naďalej pribúdajú.
Krajina však čelí masívnej demografickej kríze. Populácia klesla z pôvodných deviatich miliónov na 6,5 milióna a približne tri milióny Bulharov žijú v zahraničí. Varna je dnes moderné študentské mesto so 400-tisíc obyvateľmi a piatimi univerzitami. V meste žije mnoho rodín námorníkov s nadštandardnými platmi, ktorí výrazne hýbu miestnou ekonomikou.
Aj napriek pokroku krajina stále zápasí s odvrátenou tvárou transformácie. Prechádza neustálou politickou krízou a predčasné voľby sa konajú takmer každého pol roka. Veľkou témou je v posledných rokoch vojna na Ukrajine. Bulhari v sebe majú podľa Valiky zakorenenú históriu, takmer 500 rokov žili pod Osmanskou ríšou a v roku 1878 im pomohla oslobodiť sa ruská cárska armáda. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a prechode z bulharských levov na euro ceny v krajine výrazne vzrástli. Mnohé potraviny sú dnes drahšie ako na Slovensku.
Najcitlivejšou témou pre život v krajine zostáva zdravotníctvo a vysoká korupcia. V zdravotníctve sa bežne platí takmer za všetko, za návštevu lekára, predpísanie liekov či za ospravedlnenku pre dieťa do školy. Zdravotnícky systém bojuje s obrovským nedostatkom personálu, vo Varne museli zavrieť detskú chirurgiu, pretože lekári dali hromadné výpovede.
Návrat do rodnej krajiny Valika už neplánuje, hoci sa kedysi túžila vrátiť na východ Slovenska. Priznáva však, že je hrdá na to, odkiaľ pochádza, a vždy pyšne hovorí, že je Slovenka. Dnes má vo Varne svoju rodinu, prácu a aj pestrý spoločenský život plný koncertov, divadiel a výstav.
