Admirál Bauer: Vojna už začala, Putin útočí na celý systém
Admirál Rob Bauer tvrdí, že Donald Trump pomáha Putinovi vo vojne proti Ukrajine, no zároveň trvá na tom, že americký záväzok brániť spojencov v NATO stále platí. Rusko obnovuje svoju armádu už počas vojny. Európa pritom potrebuje päť až pätnásť rokov, aby si vybudovala vojenské schopnosti, v ktorých sa dnes spolieha na Američanov.
Podľa Bauera treba rozlišovať medzi Spojenými štátmi, ostatnými spojencami a Ukrajinou. Ukrajina nie je členom NATO. Hoci je rozhodnutie amerického prezidenta pre Ukrajinu veľmi škodlivé a Európe nepomáha, neznamená to, že aliancia je dysfunkčná. Článok päť podľa neho zostáva skalopevným záväzkom, na ktorom sa zhodujú všetci spojenci.
Bauer nepovažuje označenie amerického prezidenta za Putinovho spojenca za presné. Všetko, čo Trump robí vo vzťahu k svetovým lídrom, má podľa neho za cieľ zabezpečiť si lepšiu pozíciu. Je to transakčné a nie je to založené na normálnych hodnotách.
Kroky Spojených štátov, ako obmedzenia služieb Starlink alebo dohoda o nafte, považuje Bauer za nesprávne. Tlak by sa podľa neho mal vyvíjať predovšetkým na prezidenta Putina a jeho režim, nie na prezidenta Zelenského. Ukrajinci podľa neho ukázali obrovskú silu a trvajú na mierovej dohode, po ktorej Ukrajina zostane suverénnym štátom so schopnosťou sa brániť.
Putin podľa Bauera nemal dôvod na ústupky ani bez Trumpovej pomoci. Nedosiahol ani jeden zo svojich strategických cieľov, jeho vojnové hospodárstvo funguje veľmi úspešne a na okupovanom ukrajinskom území je sedemstotisíc ruských vojakov, ktorých návrat domov by spôsobil problémy. Uvoľňovanie sankcií tak Rusku prináša ďalšie peniaze.
Ukrajina dokáže podľa Bauera pokračovať v boji aj bez americkej pomoci. Dodávky zbraní a ďalšiu vojenskú pomoc USA zastavili už pred šiestimi či siedmimi mesiacmi a túto úlohu prevzala Európa. Čína však dodáva suroviny a súčiastky na výrobu ruských zbraňových systémov a munície, a tak si vybrala stranu.
Bauer odmieta spochybňovanie článku päť. Ak by sa NATO malo dohodnúť, že musí vedieť konať bez USA, museli by s tým súhlasiť všetky členské štáty, čo pri rozhodovaní na základe konsenzu nikdy nevznikne. Generál Alex Grynkewich podľa Bauera potvrdil nepriestrelnosť záväzku vo Varšave a nemohol by to povedať bez súhlasu Bieleho domu. V júli na summite v Ankare všetkých tridsaťdva lídrov vrátane Trumpa potvrdilo, že tento záväzok je neochvejný.
Európa a Kanada sa podľa Bauera dohodli v Haagu v roku 2025, že v priebehu piatich až pätnástich rokov vybudujú vojenské spôsobilosti, ktorými dnes disponujú iba Spojené štáty. Ide o satelity, presné údery na veľkú vzdialenosť či strategickú mobilitu. Cieľom je prevziať väčšiu časť zodpovednosti v NATO a uvoľniť americké kapacity pre Áziu.
Bauer sa viac obáva toho, že Čína na diaľku odstaví európske solárne a veterné elektrárne, pretože všetky elektronické súčiastky v týchto zariadeniach sú čínske. Podobný krok zo strany USA by prichádzal do úvahy iba vtedy, keby Európa konala priamo proti americkým záujmom. Oficiálnym stanoviskom Spojených štátov zostáva, že najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko.
Rusko podľa Bauera útočí na priemysel, letiská a preniká do politiky. Hybridné útoky sa neobmedzujú iba na podpaľačstvo či dronové útoky, patrí k nim aj politické ovplyvňovanie, ktoré destabilizuje jednotlivé krajiny. Najväčšou silou aliancie je jednota, ktorá je zároveň jej Achillovou pätou a ktorú sa Rusi usilujú narušiť.
Odolnosť podľa Bauera neznamená voľbu medzi silnou armádou a silnou spoločnosťou. Potrebné je oboje. Diskusia o investovaní 3,5 percenta HDP do obrany a ďalších 1,5 percenta do odolnosti vychádza z prepracovaných vojenských plánov zameraných na ruskú hrozbu. Mnohé krajiny však zatiaľ nepredložili konkrétne plány, ako tieto výdavky financovať.
Kľúčová je podľa Bauera dôvera medzi občanmi, vládou a súkromným sektorom. Predstava, že platením daní ľudia outsourcujú vlastnú bezpečnosť na ozbrojené sily, je absurdná. Profesionálni vojaci síce do vojny pôjdu, ale za prvých pár dní tí prví padnú a štát bude musieť hľadať nových v radoch civilného obyvateľstva.
Politici musia podľa Bauera o týchto témach hovoriť odvážne, aj keď to nie je príjemné. Ľudia si podľa neho nie vždy uvedomujú, aké veľké nebezpečenstvo hrozí. Ukrajinci okolo roku 2020 dôverovali svojej vláde iba veľmi málo, no dnes chápu, že ak prestanú bojovať, o svoju krajinu prídu. Bauer verí, že keby konflikt vypukol na Slovensku, postoje ľudí by sa zmenili veľmi rýchlo.
