Volebná účasť v Izraeli dosiahla rekord, víťaz volieb nie je jasný
Utorkové parlamentné voľby v Izraeli priniesli najvyššiu volebnú účasť za posledné desaťročia, no jasného víťaza nepriniesli. Podľa exit pollov ani pravicová koalícia premiéra Benjamina Netanjahua, ani opozičný blok vedený lídrom strany Jašar Gadim Eizenkotom nezískali 61 mandátov potrebných na väčšinu v 120-člennom Knesete. Novú vládu tak zostaví ten, komu sa podarí vytvoriť koalíciu.
Izraelský prezident Jicchak Herzog poverí zostavením vlády kandidáta s najväčšou šancou získať podporu poslancov. Nemusí ísť nevyhnutne o predstaviteľa strany s najvyšším počtom kresiel. Arabské strany v Izraeli, najmä strana Raam, vyjadrili ochotu spolupracovať s Eizenkotovým blokom, ten si však od nich udržiava odstup a ich podporu počas predvolebnej kampane vnímal ako príťaž. Netanjahuov blok nemá očividnú možnosť získať ďalšie kreslá, keďže niektoré menšie pravicové strany neprekročili volebný prah.
Druhou možnosťou je menšinová vláda. Ak ani jednému bloku nepodarí získať 61 kresiel, niektorý z kandidátov by sa mohol pokúsiť zostaviť vládu aj bez väčšiny s príležitostnou podporou ďalších poslancov. Kľúčovú úlohu by v takom prípade mohli zohrať poslanci arabských strán, ktorí zastupujú približne 20 percent obyvateľstva. Strana Raam už v minulosti ako prvá arabská strana vstúpila do izraelskej vlády v koalícii Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida v rokoch 2021 až 2022. Zoskupenie Spoločná kandidátka uviedlo, že je nepravdepodobné, aby sa priamo zapojilo do koaličnej vlády, ponúklo však poskytnutie „záchrannej siete“ každej vláde, ktorá odstaví Netanjahua od moci.
Ako tretia možnosť sa uvádza vláda národnej jednoty, ktorej vytvorenie sa vzhľadom na hlbokú polarizáciu izraelskej spoločnosti môže zdať nereálne. Teoreticky by mohla byť umiernenejšia. Izraelskí politickí komentátori často uvažujú o vláde národnej jednoty, v ktorej by sa Netanjahu vzdal svojich spojencov z krajne pravicových a ultraortodoxných strán a spojil sily s Eizenkotom, s ktorým sa v mnohých bezpečnostných otázkach zhoduje. Takáto široká koalícia by nezahŕňala arabské strany. Z prieskumu zverejneného 16. októbra vyplýva, že 55 percent Izraelčanov by uprednostnilo vládu národnej jednoty pred predčasnými voľbami, ak by nikto nezískal jasnú väčšinu. V súčasnej situácii by však takáto vláda čelila silnému odporu oboch táborov, najmä opozičného bloku, ktorý svoju kampaň postavil na zámere odstaviť Netanjahua od moci.
Štvrtým scenárom je politická paralýza a ďalšie predčasné voľby, ak sa žiadnemu kandidátovi nepodarí zostaviť vládu. V Izraeli sa v období od apríla 2019 do marca 2021 konali štvoro volieb, keďže sa politikom nedarilo zostaviť stabilnú koalíciu. Kandidát, ktorého prezident poverí zostavením koalície, bude mať na túto úlohu 28 dní, pričom lehotu možno predĺžiť o ďalších 14 dní. Existujú aj ďalšie procedurálne možnosti, ako zabrániť okamžitému vyhláseniu nových volieb.
Líder strany Jašar Gadi Eizenkot po voľbách vyhlásil, že ľudia si zvolili zmenu, chce zostaviť vládu a odmieta ďalšie voľby. V aktualizovanom povolebnom prieskume izraelskej televízie Channel 13 získal blok podporujúci Netanjahua jedno kreslo navyše a vyrovnal sa bloku, ktorý je proti nemu, pričom oba tábory by mali po 51 kresiel. „Ľud sa vyslovil proti pokračovaniu Netanjahuovej vlády,“ povedal Eizenkot v centrále strany Jašar v Tel Avive. „Pri voľbách s takou vysokou účasťou by bolo chybou vyhlásiť ďalšie kolo volieb,“ konštatoval. Netanjahuova koalícia podľa neho „úplne zlyhala“ a stratila dôveru voličov. Eizenkot zároveň upozornil premiéra, ktorý pred voľbami opakovane hrozil útokmi na Irán, aby bezpečnosť Izraela nezneužíval na politické ciele.
