Miliardy za plyn a tichá dohoda: Prečo Moskva potrebuje udržať Fica?
Opozičná SaS tvrdí, že pondelkové rokovania ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve a paralelné kroky vládnej koalície nie sú diplomaciou, ale koordinovanou predvolebnou operáciou pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Poslanec SaS zodpovedný za bezpečnostnú politiku Juraj Krúpa hovorí o podozrení z vlastizrady.
„Táto vláda podkladá Slovensko Ruskej federácii a ide o koordinovanú predvolebnú operáciu s cieľom udržať vládnu garnitúru pri moci,“ vyhlásil Krúpa. Podľa neho sa Robert Fico stal poslednou spoľahlivou nádejou na presadzovanie ruských záujmov v Európskej únii a Moskva mu za to pomáha udržať sa pri kormidle.
Krúpa poukazuje na vyjadrenia členov vlády. Ministri Tomáš Drucker, Rudolf Huliak aj Richard Takáč pred vládou potvrdili, že sa na príprave stretnutia nijako nepodieľali a nevedeli, o čom sa malo rokovať. Ak ide minister Blanár na rokovanie medzištátnej komisie bez podkladov z rezortov, považuje to za krycie manévre.
SaS avizovala, že ak sa naplnia obavy a výsledkom návštevy bude navyšovanie personálnych limitov pre ruskú ambasádu v Bratislave, podá trestné oznámenie pre podozrenie z vlastizrady. „Počkáme si na realitu. Ak uvidíme, že sa začnú realizovať kroky, o ktorých sme dostali informácie, zachováme sa podľa toho,“ povedal Krúpa.
Podľa Krúpu sa príprava na veľkú kolaboráciu odohráva už teraz. Takzvaná politika na štyri svetové strany je podľa neho zásterkou pre politiku orientovanú výhradne na Východ. Ide o vytváranie priestoru pre Rusko, aby tu mohlo spravodajsky pôsobiť, šíriť dezinformácie a rozbíjať jednotu Európskej únie.
V súvislosti s vlastizradou hovorí o šírení rečí o otvorených dverách pre vystúpenie z EÚ, spochybňovaní článku 5 NATO a vyhláseniach, že v prípade konfliktu nebudeme vysielať vojakov na obranu Aliancie. Spomína aj pôsobenie ruskej vojenskej rozviedky GRU, o ktorej spojenci hovoria, že odtiaľto operuje v rámci celej Európy.
V energetike vláda podľa Krúpu argumentuje bránením štátnych záujmov, no prvoradou úlohou malo byť zabezpečenie alternatívnych zdrojov, keďže dodávky ruských energonosičov sa v roku 2027 skončia. Namiesto toho koalícia šíri strach, že bez ruského plynu a ropy neprežijeme. Rakúsko, Česko či Nemecko išli opačnou cestou a na arbitrážach vysúdili stovky miliónov až miliardy eur.
„My tvrdo tvrdíme, že musíme platiť ďalej a strašíme škodami vo výške 10 miliárd eur. Kto túto sumu stanovil?“ pýta sa Krúpa. Podľa neho Slovenský plynárenský priemysel otvoril pobočku v Rusku a Slovensko prevzalo zodpovednosť za energonosiče už od ruskej hranice.
Na otázku, prečo je Slovensko pre Moskvu zaujímavé, Krúpa odpovedá, že výhradne preto, že je členskou krajinou EÚ a NATO. Keďže v EÚ platí pri zásadných otázkach pravidlo jednomyseľnosti, Slovensko má právo veta. Po páde Viktora Orbána prevzal podľa neho Fico túto štafetu.
Krúpa tvrdí, že Fico a jeho okolie kolaborujú s Ruskom pre zákulisné prepojenia. Už na prvých stretnutiach s Vladimirom Putinom mala podľa neho vzniknúť dohoda: Fico bude pomáhať presadzovať ruské záujmy v EÚ a Moskva na oplátku pomôže vládnej koalícii udržať sa pri moci.
Znepokojuje ho rozširovanie počtu zamestnancov na ruskej ambasáde. Znamená to podľa neho príchod ďalších takzvaných legálnych špiónov pod diplomatickým krytím, ktorí budú zo Slovenska riadiť nelegálne operácie vrátane špionáže či sabotáží v Európe.
Upozorňuje aj na nového ruského veľvyslanca Pavla Andrejeva, ktorý pôsobil 11 rokov v Poľsku, odkiaľ bolo za špionáž vyhostených 45 ruských diplomatov. Podľa Krúpu prišiel na to, aby polarizoval spoločnosť a oslaboval dôveru v štátne inštitúcie. Zatiaľ čo v Poľsku bol izolovaný, u nás bol do týždňa prijatý priamo na Úrade vlády.
Varuje pred vplyvovými operáciami. Tibor Gašpar, ktorý má podľa neho blízke väzby na Rusko, dosadil vlastného syna na čelo Slovenskej informačnej služby. Tajná služba aj polícia pod týmto vplyvom nebudú štát chrániť pred ruskými hybridnými hrozbami. Obrana tak zostáva na občianskej spoločnosti.
Nadchádzajúce parlamentné voľby v roku 2027 budú podľa Krúpu rozhodujúce o tom, či Slovensko zostane súčasťou euroatlantického sveta, alebo sa vydá na Východ.
