Lišov zrušil vianočné trhy pre obavy predajcov z byrokracie, finančná správa ich upokojuje
Tradícia, ktorá sa mala niesť v znamení vianočnej pohody, narazila na obavy z daňových a hygienických predpisov. Ôsmy ročník vianočných trhov v obci Lišov v okrese Krupina, naplánovaný na 19. decembra 2026, organizátori zrušili. Dôvodom nebol nezáujem návštevníkov, ale strach miestnych predajcov – starších ľudí a remeselníkov – z toho, aké podnikateľské, daňové a evidenčné povinnosti sa na nich vzťahujú. Obávali sa, že im chýbajú potrebné povolenia a že im za to hrozí likvidačná sankcia.
Finančná správa po zverejnení informácie o zrušení akcie reagovala s cieľom situáciu upokojiť. Podľa jej hovorcu Daniela Kováča sa povinnosť používať pokladnicu eKasa alebo jej virtuálnu verziu vzťahuje výlučne na osoby s podnikateľským oprávnením alebo na tých, ktorí vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť. Pre bežného človeka, ktorý predá zopár vlastnoručne vyrobených vecí, tak platia iné pravidlá.
Príjmy z príležitostnej činnosti sú pri splnení podmienok oslobodené od dane z príjmov do hranice 500 eur ročne. Ak predajca na jednorazovom trhu nezarobí viac, nemusí sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu povinnosť vlastniť ani používať pokladnicu eKasa. Finančná správa zároveň ubezpečuje, že za takýchto okolností nemožno voči predajcovi vyvodzovať sankčnú zodpovednosť len preto, že eKasu nemá.
Úľavy platia aj pre záhradkárov. Predajca, ktorý na trhu predáva vlastné nespracované ovocie, zeleninu či kvety menej ako 30 dní v roku, nepotrebuje živnosť, status samostatne hospodáreniaceho roľníka ani eKasu.
Hranica medzi koníčkom a neoprávneným podnikaním
Finančná správa však zároveň priznáva, čoho sa malí predajcovia v praxi obávajú najviac. Pri kontrole podľa nej nestačí len čestné slovo, že ide o príležitostný predaj. Inšpektori na mieste posudzujú pravidelnosť a sústavnosť predaja, teda či sa predajca objavuje na zoznamoch obce opakovane, objem a rozsah tovaru, či množstvo zodpovedá možnostiam domácej ručnej výroby, ako aj reklamu a marketing, teda či človek aktívne nehľadá zákazníkov na internete.
Ak kontrolór nadobudne podozrenie, že nejde o náhodný predaj, ale o systematickú činnosť s cieľom zisku, prípad posunie živnostenskému úradu ako podozrenie z neoprávneného podnikania. Na túto tenkú hranicu upozorňuje aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Ak niekto predáva svoje výrobky aj za zanedbateľné sumy, ale robí to opakovane, napríklad trikrát do roka na rôznych jarmokoch, zákon to už môže vnímať ako podnikanie, pri ktorom absencia živnosti a evidencie tržieb znamená porušenie legislatívy.
Väčším problémom býva hygiena
Daňové povinnosti nie sú jediným zdrojom obáv. Trhovníci v Lišove poukazujú aj na celodenný tlak kontrolných orgánov. Organizátor akcie a predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský tvrdí, že štátne orgány stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj Finančná správa. Ak by chcela predajkyňa na trhu okrem ponožiek ponúknuť napríklad domáce medovníky, do hry vstupuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Slovenská legislatíva nepripúšťa predaj potravín upečených v bežnej domácej kuchyni bez schválenia prevádzky, zdravotného preukazu či hygienických noriem stánku. Rovnako Slovenská obchodná inšpekcia stráži označovanie cien, materiálové zloženie textilu či bezpečnosť výrobkov.
Tradície podľa organizátora pochovali paragrafy
Hoci štát v reakcii na zrušenú akciu zdôrazňuje, že za pletené ponožky nikomu pokuta z daňového úradu nehrozí, legislatívny chaos v praxi dosiahol svoje. Niektoré obavy dôchodcov a ďalších predajcov síce nemusia byť na mieste, no podľa Dvorského si starší ľudia či ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si chcú pred sviatkami privyrobiť pár eur, nedokážu všetky tieto pravidlá naštudovať a pripraviť sa na ne.
„Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýta sa organizátor.
Dvorský zároveň tvrdí, že podobný scenár sa odohráva naprieč celým regiónom. Komunitný život v malých obciach podľa neho naráža na bariéru strachu a dedinské Vianoce sa namiesto vône ihličia a punču začínajú spájať skôr so strachom z paragrafov, inšpektorov a likvidačných pokút.
„Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára sklamane Jakub Dvorský.
