Žijeme dlhšie, no strácame desať rokov zdravého života
Na občianskom preukaze majú rovnaký počet rokov, no žijú v dvoch odlišných svetoch. Každý pozná sedemdesiatnika, ktorý cez víkend behá po parku, aj jeho rovesníka, ktorý má problém vstať z kresla. Dlhovekosť znamená žiť dlho a kvalitne, nie iba dlhšie. Nestačí, že výsledky krvných testov pri preventívnej prehliadke sú v normálnom rozmedzí – telo môže viesť tichý boj, ktorý laboratórium nezachytí.
Dĺžka života verzus dĺžka zdravého života
Dĺžka života je chronologický čas od narodenia po smrť, teda koľko rokov máme na papieri. Dĺžka zdravého života je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie obdobie prežité v plnej funkčnej zdravotnej kondícii – koľko rokov môžeme tancovať, cestovať, pracovať a tešiť sa zo života bez bolesti. Najdlhšia dĺžka ľudského života je 122 rokov, rekord drží Francúzka Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997. Počas 20. storočia sa priemerná dĺžka života takmer zdvojnásobila. Medicína dnes dokáže udržať človeka nažive desaťročia po vypuknutí choroby, no často nedokáže zabrániť samotnej chorobe. Čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí.
Kde strácame desať rokov
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie na základe indexu HALE ukazujú rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokov strávených v plnom zdraví. Vo Švajčiarsku je očakávaná dĺžka života 83,8 roka, v plnom zdraví 71,2 roka, teda približne 12,6 roka s chronickým ochorením. V Poľsku je to 77,5 roka, respektíve 66,1 roka, čiže 11,4 roka. V Srbsku 75,9 roka, respektíve 66,0 roka, približne 9,9 roka. V Rumunsku 75,6 roka, respektíve 64,8 roka, približne 10,8 roka. Európsky priemer je 77,9 roka, v zdraví 66,7 roka, približne 11,2 roka s chronickým ochorením.
Štyria vinníci
Výskumy WHO a globálne štúdie uverejnené v časopise The Lancet identifikujú štyri hlavné skupiny chronických ochorení, ktoré odborníci na preventívnu medicínu označujú ako štyroch jazdcov starnutia. Sú zodpovedné za viac ako 80 percent straty funkčnej, zdravej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe. Patria sem kardiovaskulárne ochorenia, ako infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza, rakovina spôsobená chronickým zápalom a poškodením buniek, neurodegeneratívne ochorenia, predovšetkým Alzheimerova choroba a iné formy demencie, a metabolická dysfunkcia vrátane inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu. Žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň – začínajú nenápadne 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia viditeľné príznaky.
Krvné markery s predstihom
Štandardná prehliadka meria základné parametre, ako hladina glukózy nalačno alebo celkový cholesterol. Tie však posúvajú hranice normálu až do momentu, keď orgány zlyhajú. Moderná medicína preto sleduje tri kľúčové ukazovatele. Inzulín nalačno je včasný metabolický poplach – ešte predtým, ako hladina glukózy prudko stúpne, pankreas roky vylučuje obrovské množstvá inzulínu, aby cukor na papieri vyzeral ideálne. Výskum v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology potvrdil, že zvýšená hladina inzulínu nalačno sa vyskytuje 10 až 15 rokov pred stanovením diagnózy inzulínovej rezistencie alebo cukrovky. Marker ApoB počíta presný počet aterogénnych častíc v krvnom obehu, ktoré poškodzujú cievy. Podľa usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti je ApoB presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako klasický LDL cholesterol, keďže človek môže mať normálny cholesterol, ale vysoký počet častíc ApoB vytvárajúcich plaky v tepnách. HbA1c ukazuje priemernú hladinu cukru za posledné tri mesiace a hs-CRP detekuje tichý chronický mierny zápal, ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.
Premeškané roky
Prvých desať rokov je telo vystavené mimoriadnej záťaži: hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je na papieri v poriadku. Pri preventívnej prehliadke vtedy zaznie, že výsledky sú v normálnom rozmedzí. Po desiatich rokoch slinivka a cievy začínajú zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať zmeny a hladina cukru prudko stúpa – objavujú sa prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky. WHO pritom potvrdzuje, že až 80 percent predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu je možné úplne predísť včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov. Pri ďalšom preventívnom vyšetrení sa preto odporúča zvážiť zaradenie parametrov inzulín nalačno (FINS), ApoB a hs-CRP.
