Od sociálnej demokracie k vládnucej oligarchii: Prečo už Fico neskrýva luxus?
Kým sa opozícia hádala o novembrové tribúny, premiér demonštroval chorvátsky luxus. Zatiaľ čo Slovensko trápi rozvrat verejných financií a stúpajúci dlh, premiér už zjavne nechce skrývať svoj luxus. Kým sa opozičné strany verejne dohadujú, kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra ’89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska.
Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede. Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí.
Ako sa zo sociálnej demokracie zrodila vládnuca oligarchia
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho už za Smerom nestoja akcionári, ako o nich hovoril Jaroslav Haščák. Jediným akcionárom je Robert Fico, prípadne niekto z bödörovskej junty, ktorá štátu spolu s ním vládne. Fico si vytvára vlastnú oligarchickú skupinu, čo vidieť na manažéroch pod ním na Úrade vlády a v ďalších štruktúrach – sú z nich milionári.
Frustrácia z majetku a výhovorky namiesto priznania
Bárdy pripomína, že Fico pred rokmi priamo Mečiarovi povedal, že by musel žiť ako korytnačka 250 rokov, aby v štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako Mečiar hovorí. Dnes podľa neho musí namiesto priznania majetku hovoriť výhovorky, že si veci požičal alebo dostal darom. Robert Kaliňák pritom svoj majetok užíva plnohodnotne a povie, že lietadlo je jeho.
Prečo voličom luxus premiéra neprekáža
Podľa Bárdyho ide o ruský scenár – dožičíme mocnému, lebo je to dôkaz jeho moci. Ľudia si vraj hovoria, že sú síce chudobní, ale aspoň homosexuáli nemajú otvorene sobáše a nemôžu si adoptovať deti. Ide o obete dezinformačných kampaní a spravodajských operácií Ruskej federácie, dodáva.
Opozícia rieši tribúny namiesto konkrétneho plánu
Bárdy upozorňuje, že necelý rok pred voľbami opozícia svojim voličom nepriniesla prakticky nič. Chýba silný mobilizačný charakter z roku 1998 – konkrétne riešenia z okrúhlych stolov. Ak podľa neho zvyšné parlamentné opozičné strany vrátane Demokratov pripravovali voľby bez Igora Matoviča a začali sa ním zaoberať až po oznámení výsledkov, ušetria si milión starostí.
Jadrová elektráreň ako Potemkinova dedina
Premiér podľa Bárdyho tlačí na výstavbu novej jadrovej elektrárne za odhadovaných 15 miliárd eur, pričom dohovor je právne nezvratný, výberové konanie netransparentné a financovanie nejasné. Bárdy si nevie predstaviť, že by elektráreň stála, a prirovnáva ju k Rázsochám – gestu, pri ktorom niekto postaví tabuľu so začiatkom výstavby a bude sa fakturovať.
