Moc je silnejšie afrodiziakum než sex: Psychológ vysvetľuje, prečo volíme toxických lídrov
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Patologickí lídri sú našim zrkadlom, tvrdí klinický a forenzný psychológ Anton Heretik.
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa podľa neho nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Do vysokých funkcií sa často dostávajú ľudia s narcistickými črtami osobnosti. Samotná moc ľudí skorumpuje, ak sú vo funkcii príliš dlho a moc je príliš veľká, pretože sa obklopia pritákávačmi a ekonomickými príživníkmi, ktorí na nich profitujú a zároveň ich ubezpečujú o ich úžasnosti a omnipotencii.
Podľa Heretika je moc silnejším afrodiziakom než sex. Po Sigmundovi Freudovi, ktorý vyzdvihol princíp slasti cez sexualitu, prišiel Alfred Adler s inštinktom moci. Ako deti sme závislí od moci druhých, cítime menejcennosť a celý život túžime po superiorite a moci nad druhými.
Psychiater Michal Patarák v tejto súvislosti pripomína, že patologické osobnosti sú odpoveďou na patologickú objednávku samotných voličov. Ak je spoločnosť patologická, logicky vygeneruje patologické osobnosti. Heretik to považuje za obojstranný výsledok doby a upozorňuje, že v médiách sa presadzuje, že čím je niekto bizarnejší, tým má väčšiu sledovanosť.
Ako príklad uvádza, že pri moci nikdy neboli úplne bežné osobnosti. Ani Winston Churchill nebol celkom harmonická osobnosť, no dostal sa k moci v čase, keď spoločnosť takúto osobnosť potrebovala. Splnil objednávku doby a zachránil Britániu práve preto, že bol taký, aký bol. Podobne Erich Fromm písal o tom, prečo sa abnormná osobnosť ako Hitler dostala k moci – bolo to kvôli nespravodlivej Versaillskej zmluve a hospodárskej kríze, čo vygenerovalo objednávku po niečom radikálnom.
Heretik označuje dianie v spoločnosti za infantilizáciu, teda detinštenie. Dnešní lídri podľa neho akoby nechceli po sebe zanechať žiadny odkaz – diaľnice či univerzity –, ale z politiky spravili čistý cirkus. Ako príklad uvádza otváranie diaľnice s nemeckou modelkou v náručí, prestrihovanie pásky nožnicami, ktoré donesie orol, či plán Donalda Trumpa postaviť víťazný oblúk so svojím menom inšpirovaný Napoleonom. Ide podľa neho o pomníky vlastnému egu, ktoré zapadajú do narcistickej štruktúry osobnosti.
Podľa Heretika by pomohol ústavný zákon obmedzujúci funkciu premiéra na najviac dve volebné obdobia. Pripomína, že Amerika má v ústave poistku v podobe najviac dvoch volebných období, a ako pozitívny príklad uvádza maďarského premiéra, ktorý obmedzil mandát na dve volebné obdobia. „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne,“ dodáva.
V súvislosti s tým, či je Slovensko v područí psychicky nevyrovnaných osobností, Heretik uvádza, že nejde len o Slovensko. Vo viacerých štátoch sú v čelných pozíciách neharmonické osobnosti, ktoré zneužívajú moc. Odvoláva sa na psychológa Philipa Zimbarda a jeho knihu Luciferov efekt, ktorá opisuje, ako podmienky a chýbajúca demokratická kontrola vedú k zneužitiu moci.
Na otázku, čo môže zastaviť tento patologický kruh, Heretik odpovedá, že vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklizma. Je otázne, ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však podľa neho na tom nie je tak zle, aby sa z tohto stavu nedokázala dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť.
Ako občania máme podľa neho dve možnosti – voliť podľa svojho presvedčenia a byť občiansky aktívni. Pripomína, že tragédia s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej viedla k veľkej spoločenskej zmene, rovnako ako solidarita s ukrajinskými utečencami. Napriek temným stránkam dejín verí, že v ľuďoch je stále obrovské množstvo dobra. Odvoláva sa na Rutgera Bregmana a jeho knihu Ľudskosť, ktorá upozorňuje, ako šírenie negativity v médiách posilňuje dojem, že svet ovláda zlo.
