Prečo ženy čítajú knihy o drakoch a mocných vílach? Pomáhajú im zvládnuť ťažké časy
Bratislavské kníhkupectvo sa na jeden večer premenilo na Prythian. Priestor zaplnili vznešené víly so špicatými ušami a vyšívanými róbami, nechýbal ani Rhysand so svojou drahou polovičkou. Návštevníci sa zahrali na Elain a vyrábali kvetinovú dekoráciu, iní ako Feyre siahli po štetci a namaľovali hviezdnu noc. Vypočuli si aj debaty o tom, prečo sú knižní frajeri lepší než tí reálni, a argumentačný súboj o tom, či je lepšie chodiť s vílou, alebo mať vlastného draka.
Večer sa skončil otvorením predaja slovenského prekladu viac než päť rokov očakávanej knihy od Sarah J. Maas s názvom Dvor roztrieštenej harmónie. Podľa prvých ohlasov by sa mohla volať aj Dvor, kde všetci potrebujú terapiu.
Romantasy knihy sa často stretávajú s posmeškami kvôli klišé predstavám mocných mužov a krehkých žien a pikantným opisom sexuálnych scén označovaných ako „vília erotika“. Dokážu však spájať ženské komunity a vďaka silným a komplexným postavám a zložitým vzťahom občas menia aj ľudské životy. Sarah J. Maas v podcaste Call Her Daddy porozprávala o príbehu čitateľky, ktorá vďaka jednej z jej kníh dokázala opustiť násilnického partnera.
Klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Klastová Pappová hovorí, že fantasy predovšetkým dáva čitateľkám a občas aj čitateľom, ktorí vyrástli na knihách o Harrym Potterovi, možnosť oddýchnuť si. „Za tým je potreba oddychu. Život asi nikdy nebol úplne ľahký, ale dnes celkovo túto dobu vnímame, že je možno ťažšia, než roky predtým,“ vysvetľuje.
Podľa nej je veľkou motiváciou snaha zrelaxovať a nezaoberať sa ešte aj vo voľnom čase niečím problematickým či náročným. Aj v týchto knihách sa dejú dramatické veci, ale sú natoľko odlišné od bežnej reality, že človek vníma, že to nie je naozaj, a môže sa do toho ponoriť bez záťaže.
Drak v sebe podľa psychoterapeutky symbolizuje niečo silné aj mýtické, čomu nie úplne rozumieme. Je príťažlivé mať sebe blízku takúto mocnú bytosť. Koncept zvieracích spriaznených duší, ktoré sú našimi partnermi, sa v literatúre objavuje už dlho, a drak je veľmi mocný archetyp.
Pre romantasy sú typické extrémne predstavy mužských hrdinov, ktorí sú vysokí, svalnatí a potetovaní. Často to bývajú morálne šedé postavy, ktoré len pre svoju jedinú vyvolenú urobia čokoľvek. „Ja to skôr vnímam ako taký kompenzačný mechanizmus. Väčšina žien, ktoré čítajú tento druh literatúry, možno netúži v skutočnosti presne po takomto partnerovi, ale skôr po silnom mužovi, ktorý sa nebojí, ktorý je rozhodný,“ hovorí Klastová Pappová.
Hrdinky podľa nej nebývajú len krehké a slabé, ale nakoniec objavia svoj potenciál. Na začiatku sa môže zdať, že sú bezbranné a potrebujú ochrániť, no napokon v sebe objavia nevídanú silu, odolnosť, talent alebo výnimočnú schopnosť.
Pri otázke osudového predurčenia postáv psychoterapeutka upozorňuje, že riziko závisí od osobnostnej zrelosti čitateľky. Ak žáner bude čítať osobnostne nezrelá žena, môže očakávať, že jej osud privedie partnera presne na mieru. „Z mojej skúsenosti túto literatúru čítajú ale často aj zrelé ženy, ktoré sú veľmi schopné, výkonné, kompetentné a tam by som to nevnímala ako nejaké riziko,“ dodáva.
Únik do fantázie môže byť podľa nej problematický, ak je osobnosť málo zrelá a realita je pre ňu príliš zaťažujúca. Vtedy sa v úteku pred realitou môže stratiť ľahšie, než keď je niekto v realite dobre ukotvený a únik si dávkuje. Riziko, že nerealistickým očakávaniam prepadnú veľmi mladí ľudia bez reálnej životnej skúsenosti, je tiež reálne.
Na druhej strane môžu knihy ľudí aj spájať. Vznikajú knižné kluby, kde sa ženy rozprávajú o prežívaní kníh, čo môže pomôcť nadviazať medziľudské vzťahy. „Čím väčší potenciál má kniha nás emočne rozpohybovať, tým lepšie, lebo emočný pohyb je dobrý pre život,“ uzatvára psychoterapeutka.
