Kontroverzný pamätník v Dunajskej Strede na súde: Nie sme extrémisti, bránia sa siedmi obžalovaní
Prípad pamätníka spolupatričnosti v Dunajskej Strede, ktorý pripomína obdobie horthyovského Maďarského kráľovstva, sa dostal na stôl sudcu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Siedmi obžalovaní, medzi ktorými sú miestne známe osobnosti, čelí obvineniam, že vytvorili extrémistický materiál a propagovali ideológiu, ktorá historicky potláčala základné práva a slobody. Obžalovaní odmietajú akékoľvek spojenie s extrémizmom a tvrdia, že ich zámerom bolo vyjadriť spolupatričnosť a nie propagovať nenávistné hnutia.
Prokurátor: Pamätník odkazuje na horthyovské Maďarsko
Prokurátor Martin Nociar v obžalobe uvádza, že pamätník je kópiou pôvodného monumentu, ktorý bol odhalený 12. novembra 1939 v Dunajskej Strede pri príležitosti prvého výročia okupácie južného Slovenska. Poukazuje na to, že v období medzi rokmi 1920 až 1944 bolo Maďarské kráľovstvo pod vedením Miklósa Hortyho známe nacionalizmom, antisemitizmom a potláčaním práv menšín. Nociar trvá na tom, že obžalovaní si boli vedomí viazanosti na históriu a symboliku pamätníka, ktorý je spojený s obdobím politického útlaku a násilia.
Dátum sprístupnenia pamätníka: Náhoda alebo zámer?
Obžalovaní tvrdia, že vybrali 12. november 2020 ako náhodný termín a nie ako symbolický deň. Pôvodne plánovali odhalenie 4. júna na sté výročie Trianonskej zmluvy, avšak z dôvodu pandemických opatrení sa nedokázali dohodnúť na vhodnom termíne. Prokurátor naopak naznačuje, že „náhoda“ bola skôr zámerným vyjadrením postojov, než nevinným výberom dátumu.
Viceprimátor: Nepochopil som historické súvislosti
Na súde vypovedal aj viceprimátor Dunajskej Stredy, podľa ktorého prešla výstavba pamätníka riadnym procesom bez výhrad zo strany miestnych poslancov. Na otázku o historickom kontexte pamätníka odpovedal, že o ňom nič nevie, pričom sa odvolával na detské vzdelanie. Žiadne obavy zo strany obyvateľov nad pamätníkom nevnímal, mnohí ho naopak považovali za pozitívny symbol.
Historička a jej obavy z možného napätia
Na súde vystúpila tiež historička Patrik Dubovský, ktorý upozornil na riziko, že pamätník môže rozdeľovať namiesto spájať. Poukázal na to, že v minulosti obdobné pamätníky slúžili na vyjadrenie nárokov na územia, ktoré sú dnes súčasťou iných krajín. Dubovský vyjadril obavy, že pamätník vnímany niektorými skupinami ako symbol „Veľkého Maďarska“ môže posilniť nacionalistické tendre.
Obžalovaní sa bránia: Nie sme extrémisti
Obžalovaní obhajujú význam pamätníka ako symbolu spolupatričnosti národov v Karpatskej kotline. Medzi nimi sa objavili hlasy, ktoré vyjadrujú, že ich cieľom nebolo urážať alebo propagovať nenávisť. Odmietajú tiež zodpovednosť za akékoľvek extrémistické akcie, ktoré sa mohli udiať pri pamätníku, a hlásia sa k svojej kultúrnej identite a maďarskému pôvodu. Zároveň dodávajú, že nemali vedomosť o historických súvislostiach a skôr ich zaujímajú iné historické obdobia.
Pôvod pamätníka a jeho symbolika
Podľa historika Dubovského sú symboly spojené s pamätníkom rizikové pre demokratickú spoločnosť. Obžalovaní tvrdia, že ich zámerom nebolo podporovať nacionalistické hnutia, ale vyjadriť viac či menej neutrálnu spolupatričnosť. Tento aspekt však ostáva v súdnom konaní sporný, pričom prokurátor plánuje predložiť ďalšie dôkazy o podpore obžaloby.
Celý súdny proces upozorňuje na zložitú otázku identity, historického ponímania a symbolizmu v súčasnej spoločnosti a na to, akým spôsobom môže minulosť ovplyvniť súčasné interpretačné prúdy a politickú klímu.
