Severná D1 v roku 2026: Zosuvy pri Ružomberku a miliardový rébus pri Turanoch
Výstavba diaľnice D1, najmä úseku Hubová – Ivachnová, sa stala predmetom mnohých problémov. Tento takmer pätnásťkilometrový obchvat Ružomberka mal byť dokončený už v roku 2017, avšak technické a geologické komplikácie posunuli jeho termín až na rok 2026. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa stále snaží popasovať s rôznymi technickými prekážkami, ktoré takmer úplne zastavili výstavbu.
Zosuvy a ich vplyv na výstavbu
Momentálne sa najväčšia prekážka nachádza pri výjazde z tunela Čebrať, kde došlo k masívnemu zosuvu pôdy. Tento problém nielenže predlžuje čas výstavby, ale aj dramaticky zvyšuje náklady projektu, ktoré už prekročili pôvodne stanovených 227 miliónov eur a v súčasnosti sa pohybujú okolo 690 miliónov eur.
Geologické prekážky a inflácia
Koncom roka 2023 mal minister dopravy Jozef Ráž v pláne otvorenie daného úseku, avšak tento termín sa opäť posunul, a aktuálne sa hovorí o otvorení v horizonte niekoľkých mesiacov. S nákladmi rástli aj obavy, že zhotoviteľ – združenie stavebných spoločností OHL ŽS a VÁHOSTAV-SK – nepredvída všetky geologické zmeny, čo môže mať ďalekosiahle následky na konečné vyúčtovanie a celkové náklady stavby.
Dlhodobo nejasný výsledok výstavby
V súvislosti s prekážkami na D1 výstavba diaľnice medzi Bratislavou a Košicami zostáva v nedohľadne. Prognózy hovoria, že posledný úsek Turany – Hubová, ktorý má byť historicky najdrahší v dejinách slovenskej infraštruktúry, môže trvať ešte roky, pričom jeho náklady presahujú 1,47 miliardy eur bez DPH. Tento úsek sa stal svojím spôsobom čiernou dierou pre verejné financie, pričom jeden kilometer výstavby vyjde slovenských daňových poplatníkov na rekordných 90 miliónov eur.
Problémy pri zhotoviteľoch a zrušené tendre
Odborníci poukazujú на to, že zrušenie pôvodného tendra po nevhodne stanovených podmienkach predĺži začiatok prác o približne dva roky a vyžaduje si obnovenie procesu obstarávania, čo celé dieťa stavby nielen predraží, ale aj oddiali.
Riziká v ochrane prírody
Problémy s ochranou prírody zohľadnili aj plánovanie tunela Korbeľka, ktorý má obísť chránené územia. Čo sa týka tunela, tamojší obyvatelia vyjadrujú obavy, že razenie tunela môže narušiť zásoby pitnej vody, a tak panuje napätie medzi potrebou rozvoja infraštruktúry a ochranou životného prostredia.
Nečakané zložitosti a zodpovednosť
Podľa odborníkov by sa situácia s D1 nemala opakovať, a štatisticky sa kritizuje využívanie modelu „Žltý FIDIC“, ktorý zahŕňa projektovanie aj výstavbu v réžii zhotoviteľov. Tento prístup podľa odborníka Ondreja Mateja otvára dvere pre financovanie nepredvídateľných extras, čím sa zvyšujú celkové náklady stavby a otvárajú „otvorené účty”, ktoré nemusia byť riešené zodpovedne.
Perspektívy do budúcnosti
Momentálne sa situácia u stabilizačnej fázy, keď sa výrobné úpravy na stavbe pomaly blížia k finálnemu stavu. S užívaním prístupov v rámci moderného priebehu súčasných diaľnic, ako aj popredných európskych praktík, sa plánuje s rozšírením možností a štandardizáciou procesov pre budúcnosť.
