Absurdná pokuta za langoše rozvrátila podnikateľské prostredie
Kedysi pokladaný za nevinný hazard, sa stál snáď najväčším škandálom slovenskej legislatívy – pokuta, ktorú dostal malý stánok s langošmi v Kvetoslavove. Tento incident vyvolal šok a hnev v podnikateľskej sfére, pričom pozornosť sa zameriava na legislatívne zlyhania, ktoré zapríčinili vznik takýchto absurdných situácií. Hlavným terčom kritiky sa stali daňoví kontrolóri, avšak skutočné zlyhanie spočíva v rukách ministerstva financií a širokého parlamentu, ktorá schválila zákon o evidencii tržieb.
Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jána Solíka, ignorácia varovaní zo strany podnikateľskej komunity zo strany zákonodarcov jasne ukazuje laxnosť systému. Samotný zákon totiž stanovuje neúprosné a vysoké pokuty bez možnosti posúdenia okolností alebo kontextu, v ktorom sa pochybenia stali. Kontrolóri sa tak ocitajú v úlohe nevinných vykonávateľov nesprávne nastaveného systému, ktorý im nedáva žiadne iné možnosti.
Legislatíva vytvorená bez ohľadu na realitu
Cela situácia, ktorá sa vzápätí rozvinula, je kvalitným príkladom systému, kde legislatíva nie je nastavovaná v súlade s praktickými skúsenosťami. Solík varuje, že podnikatelia na toto nebezpečenstvo opakovane upozorňovali, no akékoľvek návrhy na zmeny v legislatíve boli ignorované. „Polovica podstatných pripomienok nebola akceptovaná. Poslanci neschválili ani jediný pozmeňujúci návrh, ktorý by korigoval tieto drakonické sankcie,” dodal Solík.
Ľudia z praxe, ktorí dostali možnosť navrhnúť zlepšenia prostredníctvom tripartitného dialógu, dali najavo svoje znepokojenie. Séria pokút a trestov, ktoré nesúvisia s úmyselným podvodom, ale skôr s banálnymi administratívnymi chybami, vytvorila tlak, ktorý nakoniec viedol k hromadnému pobúreniu verejnosti.
Reakcie a návrhy na zmenu systému
V odpovedi na tento škandál sa podnikatelia, inšpirovaní predchádzajúcimi bolestivými skúsenosťami, začínajú zjednocovať za požiadavkou na zmeny. Navrhujú zriadenie mechanizmu druhej šance, aby sa pred prvým trestom skontrolovala neúmyselnosť pochybenia. Taktiež zdôrazňujú dôležitosť odstupňovania sankcií, ktoré by mali zohľadňovať závažnosť prehrešku. Vedia, že akékoľvek prvé formálne pochybenia, ktoré nemajú reálny dopad na hospodárske výsledky, by mali byť riešené upozornením a nie likvidačnou pokutou.
„Naša požiadavka nie je o ospravedlnení porušovania zákonov, ale o spravodlivom prístupe, ktorý by mal zohľadniť aj človeka, ktorý v teréne vykonáva kontrolu,” dodáva Richard Hollý, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „Keď zákonodarcovia ignorujú odborné názory a vytvárajú zákony, ktoré sú nepraktické, vedie to k situáciám ako tá s naším langošovým stánkom.”
Odsúdenie násilia a vyhrážok
Hoci je frustrácia z týchto legislatívnych absencií a neefektívneho systému pochopiteľná, ZPS sa jednoznačne dištancovalo od akýchkoľvek foriem násilia alebo vyhrážok voči kontrolórom či zamestnancom úradu. Ich posolstvo je jasné: bojovať treba proti legislatíve, nie proti jednotlivcom. Porušovanie zákona treba naprávať od základov, nie sa vyhrážať tým, ktorí len vykonávajú svoju prácu.
Súčasná situácia s pokutou za langoše slúži ako výstraha. Je to jasný signál, že zdieľaná zodpovednosť a komunikácia medzi štátom a podnikateľskou komunitou sú nevyhnutné pre vytvorenie spravodlivej legislatívy, ktorá bude zohľadňovať reálny život a praktické skúsenosti. Stav systému je potrebné zmeniť, aby sme zabránili vzniku dalších absurdných škandálov podobných kauze langošov.
