Pellegriniho druhá správa o stave republiky: vyváženosť na povrchu, zhovievavosť k vláde v hĺbke
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Kým pred rokom trvalo jeho vystúpenie 38 minút, tentoraz to bolo 49 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident vystihol reálny stav Slovenska, keď hovoril o krajine, ktorá potrebuje zmierenie. Rozdelenie spoločnosti totiž cítime všetci a všade – či už ide o problematické diskusie v rodinách, dodnes nezahojené rany z pandémie covidu, alebo témy utečencov a najčerstvejší politický zápas medzi opozíciou a koalíciou.
Pellegrini hovoril o neúcte k ľuďom a ukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Za tento kontrast nesú podľa Sliza zodpovednosť aj politici. Koalícia napríklad podľa neho zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol na povrchu vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene. Pri detailnejšom pohľade však bol prezident voči vláde oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je stále čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím tú kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie nezostal len pri posledných troch rokoch, ale začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré v tejto súvislosti spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov, ktoré vyzdvihovali agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu od ministra Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy od Erika Tomáša, systém energopomoci od Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou celého príhovoru bola kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy – pričom pred ním sedel celý vládny kabinet aj premiér.
Rovnako nekompromisne skritizoval pomery v parlamente. Označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo dokonca odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov. Podľa Sliza išlo o absolútne bezprecedentný postup, keďže ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu má byť naplnené do siedmich dní.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
Prezident otvoril tému kybernetickej bezpečnosti, no niektoré kľúčové kauzy obišiel. Nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Slovensko sa nachádza v hybridnej vojne, ktorej súčasťou sú aj kybernetické útoky na infraštruktúru. Nedávno tu bola kauza s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát. Taktiež nepadlo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa prezident zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Zodpovedá to jeho predvolebnej línii, keď mal po celom Slovensku billboardy s prísľubom, že ani jeden slovenský vojak nepôjde na Ukrajinu. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, no v jednej pasáži vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov“.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez akejkoľvek reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá v skratke zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie. Peter Pellegrini vznik tejto vlády sám spoluzakladal a táto vládna väčšina mu výrazne dopomohla do Prezidentského paláca.
