Smer obvinil iniciatívu Mier Ukrajine zo šírenia nacizmu
Poslanci Smeru-SD na tlačovej besede varovali, že v bratislavských uliciach sa šíri nacizmus. Reagovali tak na spomienkové podujatie pri príležitosti 35. výročia Dňa nezávislosti Ukrajiny, ktoré sa v hlavnom meste konalo pred troma týždňami a na ktorom odzneli aj mená Stepana Banderu a Romana Šuchevyča.
Poslanec Smeru Richard Glück podujatie ostro odsúdil. „Na Hlavnom námestí v Bratislave pľujú do očí obetiam druhej svetovej vojny, pľujú do očí obetiam holokaustu, pľujú do očí všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich predkov,“ vyhlásil Glück. Na tej istej tlačovej besede však obhajoval krajne pravicové hnutie Republika a jeho predstaviteľa Milana Mazureka, odsúdeného za nacizmus, ktorého nazýval „Miňom“.
Strana Smer tradične využila tlačovú besedu na to, aby podujatie spojila s opozičným Progresívnym Slovenskom. „Táto nadácia Mier Ukrajine je opäť veľmi úzko prepojená s Progresívnym Slovenskom,“ uviedol Glück. Smer sa venoval aj obvineniu matky šéfa PS Michala Šimečku.
Iniciatíva Mier Ukrajine v reakcii pre médiá označila Banderu a Šuchevyča za „historicky kontroverzné postavy, ktorých pôsobenie je predmetom sporov a rozdielnych interpretácií“. Podujatie organizoval Marián Kulich ako fyzická osoba, jedna z predstaviteľov iniciatívy, ktorá potvrdila, že bola partnerom udalosti.
Podujatie sa uskutočnilo 24. augusta, pričom na námestie umiestnili slávnostne prestretý stôl s 35 stoličkami. Každá predstavovala osobnosť, ktorá historicky prispela k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny. Vlastnú tabuľku mali Bandera a Šuchevyč, ich mená prečítali organizátori počas úvodného príhovoru. Iniciatíva uviedla, že tieto tabuľky organizátori odstránili zo stola hneď v úvode podujatia.
„Cieľom podujatia nebolo oslavovať kontroverzné historické postavy ani zľahčovať utrpenie obetí druhej svetovej vojny, ako to tvrdí strana SMER. Myšlienkou bolo pripomenúť si nezávislosť Ukrajiny a konkrétne príbehy ľudí,“ doplnila organizácia.
Progresívne Slovensko uviedlo, že s iniciatívou Mier Ukrajine nespolupracuje. „V minulosti zástupcovia tejto občianskej iniciatívy vystúpili na našich podujatiach a my sme podporili niektoré ich zhromaždenia. Išlo napríklad o zhromaždenie Slovensko je Európa, pretože sa zhodneme, že Slovensko patrí do EÚ a NATO, nie do Ruska,“ napísalo hnutie.
Historik Vlastimil Ondrák pre portál uviedol, že ide o neporovnateľné osobnosti. Bandera bol podľa neho viac politickým činiteľom a politickým väzňom než reálnym hýbateľom udalostí. Šuchevyč naproti tomu nesie zodpovednosť a významný podiel na akciách ukrajinského podzemia, najmä v rokoch 1943 až 1950.
„Bezpochyby sa jedná o kontroverzné osobnosti, ktorých by sme v histórii 20. storočia našli mnoho, no Šuchevyčov vplyv a zodpovednosť boli ďaleko väčšie než Banderov,“ uviedol Ondrák. Historik odmieta argument o „rôznych interpretáciách“. „Zločin je zločinom bez ohľadu na motiváciu. Oprávnený boj za národnú samostatnosť je legitímnym právom každého národa. V civilizovanom svete ho však nemožno viesť metódami podľa hesla účel svätí prostriedky,“ zdôraznil.
Ondrák upozornil, že za vojny zahynuli milióny Ukrajincov a Poliakov z rúk nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu. Poľsko-ukrajinský konflikt si vyžiadal obete na oboch stranách, na poľskej však zreteľne viac.
